Vždy, keď sa ideme pustiť nevychodenými chodníčkami, ozve sa náš vnútorný „veľký brat“. Jeho úlohou je ochrániť nás pred zážitkami neúspechu, pretože roky pozorovania, ako na neúspech reagujeme, ho naučili, že neúspech bolí. Už aj riziko neúspechu bolí. A tak dobromyseľný veľký brat urobí čo? Bude nás varovať pred riskantnými novinkami a bude sa starať, aby nám ani nenapadlo to skúšať… Ak sa nám ho aj podarí umlčať v začiatkoch, pretože vidina cieľa bude príliš lákavá, nezabúdajme, že „veľký brat“ je našou súčasťou – sedí v nás, striehne a pri každej príležitosti zasiahne tak, aby nás odradil od riskovania. Niečo nevyjde – a „veľký brat“ sa ozýva: „No nevravel som ti? Ale nepočúval si ma a teraz vidíš, ako sa ti všetko rozsýpa pod rukami… Veď som ti hovoril, že na to nemáš!“
Niekedy úlohu „veľkého brata“ zohráva aj naše okolie. Ak začneme robiť niečo, na čo si ono netrúfa, začne nás odrádzať. S presne tým istým dobrým úmyslom – aby sme sa nespálili.
Jedno aj druhé vedie len k jedinému – nikdy si netrúfneme začať sondovať hranice našich schopností a možností, pretože každá hranica je vlastne „negatívna“ skúsenosť, ktorá zabolí. A tak žijeme život, aký si pre nás vysnívali tí, čo nás vychovávali, a tí, čo nás dnes obklopujú – a nevyjdeme za rámec „obvyklého“. Vnútorne sa cítime nešťastní a deň po dni umierame o trošku viac. 🙁
Takže keď nabudúce nachytáte seba alebo niekoho iného hovoriť, ako niečo nedokážete urobiť, spýtajte sa jednoducho: „A to vraví kto?“
Pomôže vám to prelomiť svoj obvyklý vzorec správania a dá vám to možnosť vymaniť sa z automatizmu samonastolených obmedzení.
Pravda je totiž taká: je úplne jedno, čo kto hovorí o tom, čo dokážete; jediné, čo zaváži, je to, čo si hovoríte vy sami. Ak sa zhypnotizujete do presvedčenia, že niečo „sa nedá“ – nuž, tak potom sa to dať nebude…
Tento týždeň sa rozhoduje o tom, na čo sa budeme sústreďovať – na obmedzovanie alebo hľadanie spôsobov, ako by to šlo?
Každý deň tento týždeň sa pokúste urobiť aspoň jednu malú vec, na ktorú ste si bežne netrúfali. Oslovte neznámeho fešáka, aj keby ste sa mali spýtať čo len na presný čas. Povedzte šéfovi, koľko ste sa od neho naučili, aj keď sa ostatní budú uškŕňať nad vašou rektálnou alpinistikou 😉 . Požiadajte o to vysnívané zvýšenie platu. Povedzte partnerovi, že jeden deň potrebujete pre seba, a naložte mu na plecia všetky svoje povinnosti. Jednoducho prelomte rámec „bežného“.
A nebojte sa, ak sa veľa vecí nepodarí… Budujete tým svoju odolnosť voči neúspechu. Váš vnútorný „veľký brat“ zisťuje, že toto i hento zvládate pomerne dobre, že z odmietnutia sa viete otriasť a idete si ďalej za svojím. Nabudúce, keď uvidí nejaké ohrozenie, spomenie si, že „ale toto už predsa zvláda“, a nebude vás umelo brzdiť.
A možno niečo predsa len vyjde. 🙂