Toto je sprievodné cvičenie k téme druhého týždňa. Učí nás zaobchádzať s neúspechom tak, aby na nás nezanechával šrámy.
Je to vlastne taktika prevzatá z americkej armády. Tam sa jej hovorí After-action Review, po slovensky najskôr niečo ako „spätná analýza priebehu“. Robia ju pri všetkých akciách – tých úspešných i tých neúspešných. My sa dnes sústredíme na tie neúspešné. Vezmeme si každý neúspech, ku ktorému sa tento týždeň dopracujeme, každé odmietnutie a každý nepriaznivý zvrat. Situácia už „umrela“, ale ideme urobiť „post-mortem“:
- ako prebiehala?
- čo bol hlavný bod, kedy sa zvrátila v náš neprospech?
- ako sme sa vtedy správali?
- mohli sme niečo urobiť inak, že by k tomu nebolo došlo?
- mali sme dostatočné zdroje, patrične vopred pripravené?
- rátali sme s viacerými možnými scenármi vývoja?
- bolo by nám pomohlo niečo, čo sme mohli urobiť vopred?
- podľa čoho nabudúce zistíme, že sa začína schyľovať k neúspechu?
- čo vtedy urobíme, aby sme zasa otvorili viacero možností?
- potrebujeme sa do budúcnosti niečo naučiť, získať nejakú zručnosť, nájsť si vhodných podporovateľov?
A tak ďalej.
Neúspech sme práve z bolestivého zlyhania premenili na pozorné učenie sa. Ak si neúspech rozanalyzujeme dosť dôkladne, nielenže sa pripravíme do budúcnosti, ale možno odhalíme niekde v sebe, svojich prístupoch a schopnostiach niečo, čo treba dobudovať, aby sme nabudúce uspeli.
A len čo niečo také odhalíme – no, hádajte, čo urobíme? Ideme a okamžite sa dobudujeme. 🙂
A… ehm… nezabudli sme, že od minulého týždňa poctivo píšeme „večerník vďačnosti„, pravda? 😉