Toto ide mimo poradia, len preto, že dnes sa téma strachu a vlastného potlačenia (snahy vyhovieť a prispôsobiť sa) hodne aktívne otvorila:
Strach má svoje korene v socializácii – ak nebudeme vyhovovať, svet nás vylúči, odsunie na okraj a máme po chlebe (čo bolo celkom zrejmé, kým sme ešte boli malé a nesamostatné deti, a odvtedy to neošetrené v sebe vláčime).
Väčšinu týchto presvedčení sme prebrali ako deti od rodičov a iných ľudí – a nikdy sme ich poriadne nepreskúmali. Najrozšírenejšie bývajú tieto štyri strach produkujúce presvedčenia:
- „Nie som dosť“ (dobrý, šikovný, láskyhodný). „Som bezcenný, na nič sa nehodím.“ Ak tomu uveríte, budete sa tak cítiť, budete to vyžarovať a vytvoríte si okolo seba skúsenosti zlyhania.
- „Som bezmocný.“ To v konečnom dôsledku znamená „som bezmocný čokoľvek zmeniť“. Výsledkom je rezignácia, vnútorné zamrznutie, bezmocnosť, hnev alebo agresia (aj od iných smerom k nám, pretože svoju bezmocnosť vyžarujete a tým v nich vybudíte chuť udrieť si).
- „Láska bolí.“ Má svoje „dcérske“ presvedčenia: „keď niekoho milujem, opustí ma/podvedie ma/využije ma/zosmiešni ma“. Chytáte sa? 🙂
- „Svet je nebezpečné, nehostinné miesto, kde ak niekto niečo má, tebe to bude chýbať.“ Tomuto presvedčeniu sa hovorí aj „svet nedostatku“, kde musíme bojovať a honobiť aj to, o čo vlastne nestojíme, aby sme neposilnili pozíciu niekoho, kto by mám potom mohol ublížiť.
Na základe týchto štyroch základných presvedčení, ktoré všetci niekde v sebe máme a ktoré vyvolávajú reakcie a emócie, si vytvárame okolo seba vždy znova a znova realitu, ktorá tieto presvedčenia bude dokladať a cementovať.
Prísľub: Budeme s tým niečo robiť. Hlavne v štvrtom týždni. 🙂 Zatiaľ aspoň rekreačne: Ktorý pilier/presvedčenie vidíte u seba ako dominantné?