Keď si v detstve bol prehliadaný alebo ignorovaný, keď si pre ostatných nebol dôležitý, tak preskúmaj, či si sa vtedy nerozhodol sa skrývať a neukazovať. Robíš to ešte aj dnes? Tak sa rozhodni inak.
Otvor ústa, hovor svoju pravdu a ži ju. Nečakaj, až ťa iní oslovia, ale oslovuj ty ich – napriek svojmu strachu, že ťa (zas raz) odmietnu. Odvážne sa postav za to, čo si, čo dokážeš a čo chceš. Ale nie preto, že za to očakávaš niečo na oplátku, ale z potešenia z toho, že sa môžeš slobodne prejavovať.
To, že sa skrývaš, sťahuješ do seba a znižuješ, neprejavuješ svoje kvality, talentu, myšlienky a emócie, neslúži nikomu (okrem tvojho strachu).
Robert Betz
Niektorí z nás majú v svojom vnútornom programovaní aj „prísahu neviditeľnosti“. Často sa zakladá na nejakej traumatizujúcej skúsenosti, alebo na sérii zdanlivo nedôležitých zážitkoch s rovnakou témou – prehliadanie. Znevažovanie hodnoty inými. Ak sú to dospelí a my deti, nemáme sa ako brániť a prevezmeme ich prístup do našich presvedčení.
Rovnako môžu citlivejší jedinci zareagovať napríklad na to, že obaja rodičia idú skoro po narodení do práce a nemajú na nich čas a presúvajú ich do opatery niekomu inému. Citlivé dieťa z toho okamžite urobí vzorec „nestojím im za to, lebo nie som dostatočne dobrý, nenapĺňam to, čo odo mňa čakali“.
Aj deti z rodín alkoholikov, ktoré zažívali, že vždy bolo niečo iné dôležitejšie ako oni, môžu mať túto prísahu.
Máte ju aj vy? V akej miere? Ako sa prejavuje a ako sa s ňou vysporiadavate?