Ak chcete rásť, rozvíjať a transformovať sa, potrebujete naplniť jednu základnú požiadavku – uzavrieť mier s bolesťou. Nijaká expanzia ani evolúcia sa nezaobíde bez zmeny a obdobia zmeny nebývajú vždy príjemné. Zmena zahŕňa spochybnenie toho, čo je pre nás známe a isté a spochybňuje aj našu potrebu po bezpečnosti, pohode a kontrole. To často vnímame ako bolestivý zážitok.
Tie pocity vnútornej nepohody a rozrušenosti sa nám nemusia páčiť, ale potrebujeme sa naučiť ticho sedieť a pozorovať ich, ak sa chceme dozvedieť, odkiaľ prichádzajú. V jadre našej bytosti (ďalej už “v srdci“) je vrstva bolesti uložená pod všetkými týmito povrchovými rušeniami. Táto bolesť je taká nepríjemná, taká drsná a taká deštruktívna pre individuálne „ja“, že celý svoj život trávime snahou vyhnúť sa jej. Celá naša osobnosť je postavená na vnímaní, myslení, konaní a presvedčeniach vytvorených len na to, aby sme sa tejto bolesti vyhli.
Pretože vyhýbanie sa bolesti nám bráni skúmať tie vrstvy našej osobnosti, ktoré ležia za vrstvou bolesti, skutočný rast sa môže diať len vtedy, ak sa rozhodneme bolesti čeliť. Tu však nejde o fyzickú bolesť, ale o vnútornú, psychologickú bolesť. Cítime ju stále, ale uvedomujeme si ju len vtedy, keď je vypuklá. Je vždy prítomná, niekde v hĺbke, skrytá pod nánosom myšlienok a emócií. Najvypuklejšie ju vnímame, keď je naše srdce rozrušené a zmätené, napríklad keď svet nenapĺňa naše očakávania („príkoria“).
Náš život je postavený na vyhýbaní sa tejto bolesti. To má dopad – naša psychika je postavená na bolesti. Preto vlastne celú psychiku máme. Ak je pocit odmietnutia pre vás obrovský problém, budete sa báť zážitkov, ktoré spôsobujú odmietnutie. Tento strach sa stane súčasťou vašej psychiky. Dokonca aj vtedy, keď situácie obsahujúce odmietnutie zažívate len veľmi zriedkavo, budete po celý čas musieť žiť v strachu z odmietnutia. Takýmto spôsobom si vytvárame bolesť, ktorá je večne s nami. A ak robíme niečo, aby sme sa vyhli bolesti, tak bolesť začína vládnuť nášmu životu. Všetky naše myšlienky a celé naše pociťovanie bude ovplyvnené naším strachom.
Práve preto každodenne narážate na toľko príkorí a rušení. Hlboko v srdci nosíte jadro z bolesti. Vaše osobnostné črty a vzorce správania sú všetky o vyhýbaní sa tejto bolesti. Vyhýbate sa jej tým, že si striehnete váhu, obliekate sa istým spôsobom, hovoríte istým spôsobom, nosíte istý účes. Ak pre toto vyjadrenie potrebujete dôkaz, len sa pozrite na to, čo sa udeje, keď niekto neláskavo spomenie vašu hmotnosť alebo skritizuje vaše oblečenie: cítite bolesť/nepohodu. Zakaždým, keď urobíte niečo na to, aby ste sa vyhli určitej bolesti, práve tá vec vo vás potenciálne dokáže vybudiť tú bolesť, ktorej sa chcete vyhnúť.
Ak sa skrývate v čulom spoločenskom živote, potom hocikto a hocičo dokáže nabúrať váš pocit sebahodnoty. Napríklad vás niekam nepozvú. To vo vás vyvolá bolesť/nepohodu. Chcete ísť s kamoškou do kina. Kamoška povie, že nemá čas. Niektorých ľudí to urazí, ublíži im to. Ak dôvod, prečo kamošku volali do kina, bolo vyhnutie sa bolesti/nepohode, pocítia bolesť/nepohodu.
Povedzme, že vyjdete pred dom a zavoláte na svojho psa. „Dunčo, poď sem!“ Dunčo nepríde. Ak ste ho volali preto, že držíte jeho misku so žrádlom, tak ju jednoducho postavíte na zem, kde si ju nájde, až príde – a idete si po svojom. Bez zaujímania postoja k celej tej situácii.
Ale ak ste Dunča volali preto, že ste mali deň-hovado a Dunčo nepribehol, pocítite bolesť: „Ani ten pes ma nemá rád.“ To preto, že hlboko vo vás drieme bolesť, ktorú ste nespracovali. Vaše pokusy vyhnúť sa jej vytvorili vrstvu precitlivelostí za vrstvou precitlivelostí – a všetky sú spojené s touto jednou ústrednou bolesťou.
Pozrime sa na to, ako sa tieto vrstvy tvoria. Aby ste sa vyhli bolesti zo zamietnutia, úporne sa venujete budovaniu vzťahov. Pretože ste zažili, že je možné dožiť sa odmietnutia, dokonca i od priateľov, stále viac sa snažíte vyhýbať situáciám, kde by k tomu mohlo dôjsť. Aby ste s tým uspeli, musíte zabezpečiť, že robíte len to, čo ostatní akceptujú. V tom aj spôsob, akým sa obliekate a ako konáte. Všimnite si: už sa nesústreďujete priamo na odmietnutie. Teraz je to už citlivosť na to, čo si obliekate, ako chodíte alebo aké auto máte. Už ste sa o jednu úroveň oddialili od vášho ústredného strachu. Ak niekto príde k vám a povie: „No, myslel som, že si môžeš dovoliť lepšie auto ako toto!“, cítite sa dotknutí. Ako mohla táto hlúposť spôsobiť bolesť? Čo na tom, že niekomu sa nepáči vaše auto? Potrebujete sa sami seba spýtať, čo vo vašom srdci zareagovalo. Čo je to za pocit? Prečo sa to deje?
Potrebujete ísť ešte hlbšie a pozrieť si dynamiku vrstiev, ktoré ste vytvorili. V jadre je bolesť. Potom, aby ste sa bolesti vyhli, vyhľadávate spoločnosť priateľov a robíte všetko s nimi. Skrývate sa pred bolesťou v tom, že vás akceptujú. To je prvá nadstavbová vrstva nad bolesťou. Potom, aby ste si zabezpečili akceptáciu vašej osoby, snažíte sa prezentovať istým spôsobom, aby ste si získali priateľov a mohli ovplyvňovať iných. To už je ďalšia nadstavbová vrstva. Každá vrstva je spojená s pôvodnou bolesťou. A preto vás tak silno ovplyvňujú jednoduché každodenné strety s inými. Keby vás pôvodná bolesť nenútila každý deň si niečo dokazovať, nemali by reči iných na vás nijaký účinok. Nakoniec sa stanete takí precitlivelí, že bude nemožné žiť bez toho, aby vás to nezraňovalo. Ak sa pozorne pozriete, zistíte, že niekedy aj celkom drobné prkotinky spôsobujú istú mieru bolesti, neistoty alebo len negatívneho rozrušenia.
Aby ste k tomu získali odstup, potrebujete dať veci najprv do správnej perspektívy. Choďte sa prejsť v noci a pozerajte do neba. Registrujte všetky tie hviezdy. Stojíte na drobnej guľôčke zeminy, ktorá sa vrtí okolo jednej z nich. Keď sa na to pozriete týmito očami, je ešte stále dôležité, čo si niekto myslí o vašich šatoch alebo aute? Naozaj sa potrebujete cítiť previnilo, ak ste zabudli na niečie meno? Čo za život to je? Život bolesti.
Keď sa začnete skúmať a začnete sa hlásiť k svojim skresleniam, zistíte, že ste sa vrátili k dvom základným voľbám: ponecháte si tú bolesť vovnútri a budete zápasiť s vonkajšími okolnosťami… alebo sa bolesti zbavíte.
Ako by vyzeral váš život, keby ho neovládala bolesť? Boli by ste slobodní. Mohli by ste ísť svetom bez obáv, vychutnávať si život a byť v pohode s hocičím, čo nastane… Aby ste sa dopracovali k tejto úrovni slobody, potrebujete sa zbaviť strachu z vnútornej nepohody a bolesti. Kým sa bolesti bojíte, budete sa snažiť pred ňou chrániť. Váš strach vás donúti urobiť tak. A sa chcete oslobodiť, potrebujete začať nazerať na bolesť len ako na dočasnú zmenu v energii. Niet dôvodu báť sa tohto zážitku. Nepotrebujete sa báť odmietnutia, alebo ako sa budete cítiť, ak ochoriete, alebo ak niekto zomrie alebo sa niečo iné pokazí. Nemôžete stráviť život vyhýbaním sa veciam, ktoré sa v skutočnosti nedejú… alebo všetko sa zvrhne na negativitu. Nakoniec skončíte tak, že budete mať oči len pre tie veci, ktoré by sa prípadne možno mohli pokaziť.
Potrebujete sa zahĺbiť dovnútra a urobiť rozhodnutie, že od tohto okamihu bolesť nie je problém. Je to len ďalšia vec v Univerze. Niekto môže povedať niečo, čo rozbúši vaše srdce a dohreje vás – ale aj to po chvíľke prejde. Je to dočasný zážitok. Väčšina ľudí si nevie ani len predstaviť, aké by to bolo, uzavrieť mier s nepríjemnými rušeniami. Ale ak sa nenaučíte prijímať ich, ako idú, venujete svoj život tomu, aby ste sa im vyhýbali. Ak sa cítite neisto, je to len pocit. S pocitom predsa viete narábať. Ak sa cítite trápne, je to len pocit. Ak cítite osteň žiarlivosti, je to len pocit… Je to vec v Univerze, ktorá práve prechádza vaším energetickým systémom. Zasmejte sa na nej, pobavte sa na nej, ale nebojte sa jej. Nemôže sa vás dotknúť, pokiaľ sa nedotknete vy jej.
Poďme sa na to pozrieť. Najprv sa pozrime na základnú ľudskú tendenciu: keď sa niečo bolestivé dotkne vášho tela, inštinktívne sa stiahnete, odtiahnete sa. Robíte to dokonca aj pri nepríjemných pachoch alebo chutiach. A vaša psychika robí to isté. Ak sa jej dotkne niečo rušivé, má tendenciu stiahnuť sa, uhnúť a chrániť sa. Robí tak s neistotou, žiarlivosťou a každým iným rušivým pocitom. V podstate sa „zatvárate“, čo je vlastne len pokus vybudovať ochranný val okolo vašej vnútornej energie. Dôsledok tohto cítievate ako stiahnutie v hrudi alebo v žalúdku. Niekto povie niečo nepríjemné – a vy pocítite rušenie v hrudi. V tom okamihu spustí vaša myseľ: „Ja sa predsa nepotrebujem tomuto vystavovať. Odídem a už s ním nikdy neprehovorím. Bude to ľutovať!“ Vaše srdce sa snaží odtiahnuť od toho, čo zažíva, a ochrániť sa, aby už nikdy podobný pocit zažiť nemuselo. Robíte to, pretože neviete narábať s tou bolesťou, čo pociťujete. Kým nedokážete narábať s tou bolesťou, budete reagovať tým, že sa uzavriete, aby ste sa ochránili. Len čo sa uzavriete, vaša myseľ vybuduje celú psychologickú štruktúru okolo vašej uzavretej energie. Vaše myšlienky sa budú snažiť zdôvodniť, prečo ste v práve, prečo sa ten druhý mýli a čo by ste s tým mali robiť (najčastejšie vo význame: ako by ste ho mali potrestať, aby „sa uvedomil“ 😛 ).
Ak sa toto spustí, stane sa to súčasťou vašej identity. Bolesť vo vás zostane celé roky a v podstate sa z nej stane jeden zo základných kameňov vášho života. Bude ovplyvňovať vaše budúce reakcie, myšlienky a preferencie. Budete musieť upravovať svoje správanie a myslenie, aby ste sa ochránili, aby nič nedokázalo spochybniť to, ako ste si incident odinterpretovali. Nakoniec okolo tohto uzavretia vybudujete celý obranný mechanizmus. Nebudete nikdy slobodní, kým nenastane okamih, kedy budete ochotní uvoľniť tú počiatočnú bolesť a pustiť ju k vode miesto toho, aby ste sa jej vyhýbali.
Potrebujete sa naučiť nepodľahnúť tendencii vyhnúť sa bolesti. Keď život urobí niečo, čo vo vás vyvolá rozhodenie, miesto toho, aby ste sa odtiahli, nechajte ho prehvižďať cez seba ako vietor cez drôtený plot. Hocikedy môžete pocítiť frustráciu, hnev, strach, žiarlivosť, neistotu alebo zahanbenie. Ak sa pri tom budete pozorovať, zbadáte, že vaše srdce sa snaží všetko toto od seba odtískať. Ak chcete byť slobodní, potrebujete sa naučiť nebojovať s týmito ľudskými pocitmi.
Keď cítite bolesť, pozerajte na ňu jednoducho ako na energiu prechádzajúcu cez vaše srdce a pred očami vášho vedomia. Potom sa uvoľnite. Urobte pravý opak stiahnutia a uzavretia sa. Relaxujte a uvoľnite. Zostaňte otvorení a prístupní a vnímajte, kde práve to napätie je. A potom sa znova uvoľnite v mieste, kde to napätie je, a ponorte sa o trochu hlbšie. Nebude sa vám to páčiť. Budete k tomu cítiť obrovský odpor. Uvoľňujte sa aj naďalej. Relaxujte ramená a relaxujte srdce. Uvoľnite sa a vytvorte priestor, aby tá bolesť cez vás prešla.
Ak by ste sa uzavreli okolo bolesti a zabránili jej prejsť cez vás, zostane vo vás. Zakaždým, keď sa pri bolesti relaxujete, kúsok bolesti z vás naveky odíde. Zakaždým, keď sa pri bolesti uzavriete, pridávate ju k tej, čo už v sebe nosíte. Je to ako prehradiť rieku.
Ak chcete byť voľní, potrebujete najprv akceptovať, že vo vašom srdci je bolesť. Je tam uložená. A urobili ste všetko vo vašich silách, aby ste ju tam udržali, hlboko vnútri, aby ste ju nikdy nepocítili. Ale na opačnej strane bolesti je extáza; sloboda. Niekedy, ako bude bolesť cez vás prechádzať, budete mať pocit horúčky. Ako budete bolesť zo srdca vypúšťať, budete cítiť obrovskú horúčavu. To sa z vášho srdca ako zo zahnisanej rany vypaľuje bolesť. Hovorí sa tomu aj oheň jogy. Naučíte sa z tohto pocitu radovať, pretože je to signál, že vás oslobodzuje.
Niekedy budete prechádzať hlbokými zážitkami, ktoré vynesú na povrch obrovskú bolesť. Ak je vovnútri, tak vypláva na povrch. Ak máte čo len trošku zdravého rozumu, necháte ju tak a nebudete sa snažiť zmeniť svoj život, aby ste sa jej nabudúce vyhli. Budete len relaxovať a vytvoríte pre ňu priestor, aby si vypálila cestu von z vášho srdca.
Pamätajte si: ak niečo v sebe uzavriete, zostanete na túto vec po celý zvyšok života psychologicky precitlivelí. Pretože ste ju uložili v sebe, budete sa báť, že by sa mohla znova prihodiť. Ale ak miesto uzatvárania relaxujete, prejde cez vás a nezanechá paseku.