„Zapni si správy v televízii a nepotrvá dlho a začneš ich CÍTIŤ.“ – Ippokratis Boboras
Jedna vec, ktorú si potrebujeme pri práci na sebe uvedomiť, je sústavný tlak prostredia na to, aby sme reagovali „vovychovávane“, teda z bezduchých automatizmov, ktoré ani nie sú naše vlastné a nikdy sme sa nevenovali tomu, aby sme ich preskúmali. Sú dôležité z toho pohľadu, aby sme nedochádzali v spoločnosti do stretov s ostatnými a ich záujmami. Všetci sme rovnocenní členovia spoločnosti a potrebujeme mať potreby a záujmy naplnené. Preto vznikli pravidlá, na základe pravidiel vzniklo preferované správanie a to do nás natĺkali (doslova a do písmena) rodičia, škola, kamaráti, médiá… A neskončili v žiadnom bode – naše „spoločenské formátovanie“ pokračuje aj naďalej.
Má to aj menej humanitárny 😉 aspekt. Týmto programovaním sa z nás stávajú ovce. No a kde sú ovce, čoskoro sa objavia aj vlky – ľudia, ktorých potrebou je uhrávať si niečo na náš úkor. Niečo nám predávať. Niekam nás viesť. Hovoriť nám, čo je jediný správny spôsob, a vyberať za to poplatok (lebo veď nesú riziko, že sa nejaká ovca zobudí a odpadne od stáda)…
Ak sa budeme držať programovania, budeme vždy tí slabší. Budeme sa cítiť ako obeť. Preto potrebujeme prelomiť automatizmus, ktorým sa spoločenské programovanie dostáva nenápadne do nášho života deň po dni. Z nevedomého konzumenta sa v prvom okamihu potrebujeme stať vedomým konzumentom a všímať si, aké správy v priebehu dňa vnímame.
Minule som pozerala dokument o jednom mentalistovi. Bral náhodných návštevníkov v supermarkete, vtlačil im do rúk košík a povedal im, že majú nakúpiť to, čo im napadne. Keď sa s košíkom vrátili z nákupu, ukázal im svoj vlastný, vopred naplnený košík – a výbery boli takmer identické! Mentalista to nakoniec vysvetlil a ukázal im, ako rôzne reklamy v supermarkete, ktoré ani nevnímame, ovplyvnili ich výber. Kupujúci si mysleli, že konajú vysoko náhodne – a konali predprogramovane!
Začnite chodiť po svete s otvorenými očami a sledovať, kedy a ako sa do vás dostávajú postrčenia istým smerom, preferencie, manipulácie. Jedna z mojich obľúbených bola reklama na Ford Ka: „Malé je pekné je dobré.“ Heh? Čo o kvalite auta vypovedá jeho krása? Alebo jeho veľkosť? Nemalo by sa hovoriť o motore a parametroch, aj keby som im nerozumela?!
Na tieto veci sa potrebujeme stať citliví.
Druhý krok je odrezať sa od tých hlavných kanálov, ktorými presakuje negativita do nášho života na dennej báze. Nezabudnite – vaša vibračná úroveň ovplyvňuje to, na čo sa upriamuje vaša pozornosť, a celá vaša energia i energia Univerza sa vylaďujú na to, na čo sa upriamuje vaša pozornosť! Čiže ak vás vaše prostredie zásobuje negativitou, je vysoká pravdepodobnosť, že vás tým stiahne aspoň trošku do negativity a vy si začnete do života zhmotňovať negativitu! No kto to potrebuje?! Sústreďte sa na nedostatok – a nedostatok sa pomnoží. Sústreďte sa na problém – a prídu ďalšie. Sústreďte sa na svoju bezmocnosť – a všetko vám začne padať z ruky.
Iste, nie všetko v živote dokážeme ovplyvniť. Ale existuje jeden veľmi múdry Murphyho zákon: staraj sa o krtince; hory sa pretlčú aj samy. Stačí začať robiť drobné zmeny tam, kde to dokážeme. Budeme sa cítiť lepšie, Naša vibrácia sa o kúsok zdvihne. Svet začne vyzerať ľahšie a priateľskejšie. Trúfneme si na ďalšie úpravy a budeme sa cítiť ešte lepšie. A svet začne… atď.
Hovorí sa tomu efekt vlniek. Malý kameň narazí na hladinu a vďaka vlnkám, ktoré sa od neho do prostredia rozbehnú, ju celú rozhýbe.
Vlastne rozhýbe celé jazero. Alebo oceán.
Takže sloboda nositeľov negativity končí presne tam, kde začína sloboda našej voľby vlastnej vibrácie. 🙂 Začnite si nárokovať svoj vlastný pozitívny priestor, priestor pre zázraky. 🙂