Noticka od Univerza:
Bez slov ako „vina“, „obeť“ a „chyba“ by zo sveta zmizlo tak približne 50% nešťastia.
Slovník, ktorým o veciach hovoríme, im dáva emocionálny náboj, tým dôležitosť v istom ohľade a tým kontrolu nad nami presne v tom ohľade. Ak niekoho vyhlásime za vinníka, vpúšťame tým do nášho príbehu veci ako prieky, zrada, previnenie, výčitky a hanba, strach z reakcie iných… a netolerantnosť. Ak sa dosadíme do roly obete (alebo do nej dosadíme niekoho iného), vpúšťame tým do svojho príbehu bezmocnosť, malosť, podradenosť a nadradenosť, šťastie a nešťastie a zlomyseľné spiknutie okolností (inak nazývané ak „prieky“ či „príkoria“ 😉 ). Pokiaľ označíme niečo za chybu, značí to, že niekde na tomto svete je hlava, ktorá celkom presne vie, ako čo má vyzerať – a práve sme sa za tú hlavu vyhlásili… Vpúšťame tým do nášho príbehu bolesť z odlišnosti, bezmocnosť z neschopnosti presadiť náš jediný správny názor a nevraživosť voči ľuďom, čo ho nezdieľajú.
Všímajte si v tomto týždni, aké roly ľuďom (i sebe) prisudzujete. Vždy, keď sa nachytáte pri posudzovaní alebo absolútnych vyhláseniach, skúste si povedať „alebo aj nie“. Aspoň mne, človeku vnútorne neistému a značne zazlievačnému a všetko lepšie vediacemu 😛 to hodne pomohlo… alebo aj nie. 😉
Napíšte aj ostatným, ak odhalíte u seba nejakú súvislosť medzi tým, čo si o sebe, veciach a ľuďoch rozprávate, a tým, ako vyzerá vaša súčasnosť.