„Príčina číslo jedna pre to, že ľudia nedostávajú to, čo chcú, je že nevedia, čo vlastne chcú.“ — T. Harv Eker
Veľmi často pozhmotňujeme kadečo len preto, že nemáme jasno v tom, čo presne chceme.
Už sme tú tému nahryzli minule a teraz ju ešte prehĺbime. Je to základný princíp toho, ako dostať pod kontrolu svoj život a mať v ňom pocit spokojnosti a naplnenia.
Ľudia obvykle konajú v rámci svojej fyzickej reality. To značí, že sa orientujú podľa toho, čo „zdravý sedliacky rozum“ považuje za možné alebo nemožné. Majú priania a potreby a tie premieňajú v svojej predstavivosti na konkrétne situácie a obrazy, ako by to vyzeralo, keby sa naplnili… a používajú pritom realitu, v ktorej daný stav z nejakého dôvodu nenastal.
Hovoríme tomu, že zhmotňujeme z pocitu nedostatku: Niečo nemáme a chceme, pretože si myslíme, že by nám to dalo taký-a-taký pocit. Ale ako bytosti fyzickej reality si náš pocit premietneme na nejakú konkrétnu situáciu a vec a chceme potom nie naplnenie pocitu, ale naplnenie danej situácie/veci.
Nie sme veľmi zruční v pomenovávaní pocitov, ktoré potrebujeme naplniť. To preto, že nie sme veľmi zruční v cítení skutočného dôvodu, prečo niečo chceme. Mnohé z tých dôvodov totiž, keď si ich pozrieme bližšie, patria presne do tej oblasti, pred ktorou by sme najradšej zatvorili oči – do oblasti nášho „tieňa“. Komplexov. Nedostatkov. Zlyhaní. Strachov.
Chcem úžasného partnera. Prečo? Pretože sa bojím samoty a potreby riešiť mrzkosti tohto sveta. Chcem veľa peňazí. Prečo? Pretože mi vždy hovorili, že neviem narábať s peniazmi a všetko rozhajdákam. Nechcem o nič prísť!
Čo sa týka tých peňazí, ani Mt. Everest dolárov mi nepomôže, ak neupravím svoje nákupné (a gamblerské) návyky. Čo sa týka partnera, ísť a zoznámiť sa s niekým a riskovať odmietnutie patrí tiež k mrzkostiam tohto sveta, ktoré odmietam riešiť.
Ak neurobím niečo na úrovni mojich vlastných obmedzení, nijaké zhmotňovanie mi nepomôže.
Preto je extra dôležité povedať si, prečo niečo chcem mať v živote. Hovoríme tomu, že si do života zhmotníme pocit, nie konkrétnu situáciu. Ako ľudia hmoty aj tak v priebehu zhmotňovania ešte často spadneme do konkrétnych predstáv, ktoré nás budú obmedzovať. Z vlastnej skúsenosti: Ak sa upnete na konkrétnu predstavu, môže sa pokojne stať, že si ani nevšimnete, že sa vám už dávno zhmotnil pocit bez toho, aby sa zhmotnila vaša vysnívaná idyla…
Takže kým nemáme jasno v tom, čo potrebujeme, môže sa nám pozhmotňovať všeličo – niekedy aj veci, ktoré priamo odporujú našej potrebe!
Až potom ideme na to „ako“. Ono ešte aj tu bude hodne zádrhelov, to vám môžem prisľúbiť. 😛
Najčastejšia forma zhmotňovania je vizualizácia – predstaviť si, že už výsledok máme, ale nepredstavovať si konkrétnu cestu k nemu! Len čo sa totiž začnete zapodievať tou cestou, znova sa ohlási náš zdravý sedliacky rozum a svižne preslektuje, čo ako nepôjde a ako na to nemáme a aj tak je to nezmysel a možno to ani nechceme… To je kliatba našej hmotnej existencie. Potrebujeme ju obísť cez snívanie s otvorenými očami.
Potrebujeme sa do tej situácie dostať, prežívať ju v tu-a-teraz. A že nie je reálna? No a? Keď snívame a naháňajú nás príšery, tiež sa zobudíme celí vydesení a so svalovicou z utekania… Univerzum nereaguje na to, že sa nám sníva, ale že sa počas toho snívania dostávame do istej vibrácie – a fyzicky nás na ňu nastaví.
Takže snívajme, že máme to, čo chceme mať. Začnime skromne, s pár detailmi, a pridávajme každým dňom nové. Rozširujme obraz. Buďme v ňom emocionálne, nasimulujme si fyzické pocity. Tým zabezpečíme, že sa nám dostane do života presne to, čo sa cíti tak, ako naša simulácia.
A potrebujeme znížiť tlak na dosiahnutie. Náš cieľ je síce dôležitý, ale potrebujeme túto dôležitosť potlačiť, pretože v nás inak vyvolá nervozitu, očakávanie a pocit, že veci sa nevyvíjajú tak, ako by sme chceli… Prílišná snaha, prílišné tlačenie na pílu plodí neúspechy. Keď máte pocit, že cieľ len ťažko dosiahnete, dostavia sa pochybnosti a nutkavé obavy z neúspechu. Vibrácia sa znižuje a začína priťahovať neúspech. Ak tento stav nastane, tak sa venujte hocijakej inej činnosti, aby ste zamestnali hlavu – a je jedno, je na prvý pohľad nevedie k vášmu cieľu! Potrebujete len rozptýliť zákerný útok reality na váš sen. Snívajte ďalej a dopĺňajte detaily, ktoré spájajú vašu súčasnú realitu s dosiahnutým úspechom. Nedržte sa len jedného scenára. Ak vysnívate jednu cestu, začnite snívať druhú. Hlavne nezačnite korigovať svoj postup a robiť chaotické zásahy, aby ste veci urýchlili!