V poslednom týždni sme nahryzli otázku nedôvery. Pre mňa je to ústredný hlboký problém, tak sa k nemu znova vrátim aj v kontexte tohto týždňa (a vám sa to azda hodí, alebo si aspoň počítate bez povinnosti „domácej úlohy“ 😉 ).
Problém s narušením dôvery je ten, že potom dôveru nestrácate len k tej jednej situácii alebo tomu jednému človeku, ale k svetu, ktorý narušenie dôvery pripustil. To značí, že strata dôvery sa premietne do všetkých oblastí vášho života.
Obvykle to končieva tak, že ľudia začnú byť extra podozrievaví a ostražití a budujú obranné valy medzi sebou a inými. Tým sa ale zriekajú všetkých vzťahov.
Niekedy k takémuto uzavretiu vedie jediný, silno traumatický zážitok, inokedy séria opakujúcich sa podrazov, ale niektoré zdroje nedôvery sú oveľa nehmatateľnejšie – pozostávajú z vovychovávaných presvedčení, ktoré sme vo veľmi skorom veku odpozorovali alebo videli u rodičov a blízkej rodiny. To značí, že podraz sa nemusel stať vôbec nám, aby nás naučil nedôverovať. Deti bývajú veľmi citlivé prijímače a pretože sa nevedia vybrať z toho, čo pozorujú, väčšinou si z pozorovaní utvárajú presvedčenia o sebe (napr. „svet je nepriateľský, toto bol podraz, mama plače a mama je oveľa silnejšia ako ja – ja by som to neustál už vôbec nijako“).
Ak si chceme znovu obnoviť dôveru, potrebujeme si nadobudnúť skúsenosť, že veci budú fungovať tak, ako potrebujeme – alebo ak nebudú, že sa nás to nijako nedotkne. (Teda potrebujeme naučiť „veľkého brata“, že podrazy sú vec, s ktorou vieme účinne narábať a nepotrebuje nás pred nimi chrániť; stačí upozorňovať na možnosť.)
Dôvera má rôzne polohy: jedno je dôvera k ľuďom (že sa budú správať eticky a ohľaduplne), druhé je dôvera v seba samého (že to ustojíme/zvládneme/zahviezdime). Ak ju budete chcieť obnoviť, potrebujete byť láskaví hlavne sami k sebe. Nekritizujte sa, že ste niekomu dôverovali. Nerobte z toho, že vás niekto podrazil, výpoveď o svojej hodnote. Hovorí sa, že po vojne býva každý generálom – ale v zápale boja nemáte tú múdrosť, to poznanie výsledku a tie zdroje, ako máte, keď je všetko za vami… a keď začnete sami seba odsudzovať za to, ako ste sa správali.
U dona Miguela Ruiza jedna z jeho dohôd je „dávaj stále to najlepšie, čo v sebe máš“. Inými slovami: choď stále na plný plyn, ako keby od toho závisel tvoj život… Či vyhráš alebo nie, je druhoradé, pokiaľ si do toho dal všetko, čo si mal. Možno nebola dobre zladená situácia so schopnosťami. Ak to bol ten prípad, príde nová podobná situácia – tak si vylepšuj schopnosti. 🙂
Ako sa odučiť nedôvere?
1) Verte, že ste v poriadku, dokonalí a kompletní takí, AKÍ STE
Nikto nemôže posúdiť, či a nakoľko ste dokonalí – pretože stojíte v inom mieste matice ako oni, máte svoje špecifické poslanie a na to poslanie ste dokonale uspôsobení. Možno z vás nebude svetová baletka a nebudete sa vznášať na špičkách, ale kydať hnoj dokážete ako nikto iný! Nedajte si nahovoriť, že ste niečo, čo nie ste.
STE. Nič viac a nič menej. Ste to, čo ste – a ak ľudia nekonajú podľa očakávaní, ktoré ste si o nich urobili, a zradia vás – ešte vždy to budete vy. Tá zrada nie je výpoveď o vás a vašej hodnote, ale o nich a tom, čo všetko je v ich svete prípustné… Kto čím zachádza, tým aj schádza. Vy budete aj naďalej vy – možno trošku múdrejší, trošku opatrnejší v ústretovosti, ale nič vám neuberie z hodnoty to, že niekto vás zradil. Aj keď vás okašlú, nikdy to nebolo o vás.
2) Afirmujte
Dôvera je nevyhnutná súčasť každého ľudského vzťahu. Nemôžete vstúpiť do vzťahu s presvedčením, že keď raz niekto sklamal vašu dôveru, už nebudete nikdy nikomu dôverovať.
Nemôžete premietať (projektovať) minulosť na budúcnosť a očakávať, že bude úspešná… Tým kladiete obrovský nárok na seba i tých druhých. Vycítia, že ich beriete opatrne, s výhradou, a nebude sa im to páčiť. Začnú presne tak brať oni vás – a problém je predprogramovaný…
Predchádzajte tomu afirmovaním:
“Som ochotný veriť svojej intuícii. Som ochotný veriť svojmu srdcu. Som ochotný veriť inému človeku.”
Hovorte to s plným presvedčením, z hĺbky srdca, a vnímajte, ako sa mení váš pocit.
Ja nie som veľmi afirmovací typ, skôr taký ten „hlavový“, a tak som k tomu pristupovala inak. V minulosti, spálená od predošlých šéfov, som mala dostať nového s inovátorskými predstavami. Vedela som, že je taký chytrý, že neustriehnem, kedy mi bude klamať – a tak som bola patrične paranoidná. Hľadal v svojom novom tíme spojencov a požiadal ma, aby som mu dôverovala. A zo mňa vyletelo: „Najprv si musíte moju dôveru zaslúžiť!“ Keď som sa nad tým ten deň večer zamyslela, uvedomila som si, čo za nezmysel som zo seba vysúkala… Ak nie som ochotná dôverovať, všetko, čo urobí, budem sledovať očami nedôvery a hľadať v tom podrazy! Dôvera sa musí preddavkovať – a musíte riskovať, že to nevypáli dobre. Tak som sa nakoniec kopla do zadku a preddavkovala som ju. Za posledných takmer 30 rokov som to neoľutovala ani raz. 🙂
3) Dôverujete
Možno si hovoríte: „Už nedokážem veriť!“ Ale je to skutočne tak?
Azda neveríte, že keď si niečo v reštaurácii objednáte, dostanete jedlo? Začnite si uvedomovať tie drobné prejavy dôvery, ktoré robíte denne.
Pravda je, že chcete veriť. Chcete sa môcť spoľahnúť. Takže prečo blokujete túto túžby predstavou, že dôjde k tomu najhoršiemu?
Miesto toho sa sústreďte, aby ste urobili to, čo je v danej situácii správne (najvhodnejšie podľa vášho neroztraseného úsudku).
4) Počúvajte svoju intuíciu
Keď sa snažíte odhadnúť dôveryhodnosť niekoho iného, započúvajte sa do svojho vnútra:
- Ako sa správajú k iným ľuďom?
- Ako hovoria o iných?
- Klebetia alebo vyzrádzajú tajomstvá (dôverné, súkromné informácie) iných ľudí?
Neriaďte sa len výzorom a výkladnou skriňou, ktorú o sebe daná osoba vytvára. Nedôveryhodní ľudia dokážu niekedy neuveriteľne predvádzať niečo, čo nie je pravda. Mávajú vždy rôzne správania – jedno v skupine ľudí, iné, keď sú len s vami alebo sami. Často im ukĺznu nelichotivé pohľady na iných. Ak váš vzťah len začína, než si overíte, čo za osobu proti sebe máte, buďte opatrní so súkromnými informáciami.
Mala som priateľku, čo s radosťou používala vaše drobné tajomstvá proti vám – aby vás zosmiešnila v očiach iných. Samozrejme, prvýkrát som jej naletela. A potom som jednoducho začala selektovať, čo jej poviem, a naučila som sa úžasne pobavene zdvíhať obočie a nadšene s ňou súhlasiť, keď znova vytiahla pred inými nejaké moje tajomstvo, a prehnať ho do absurdna. Výhoda bola, že ľudia nevedeli, čo si majú myslieť, a mňa vyzradenie bolelo preto oveľa menej, ako keby som sa bola strápnila popieraním alebo pokusmi o vysvetlenie.
5) Na čo myslíte, to si privolávate
Ak vás podrazili a vy očakávate, že sa to stane znova, budete podvedome priťahovať práve takéto situácie. Budete hľadať signály podrazu trebárs aj mikroskopom – a paradoxne uvidíte, čo hľadáte, aj keby to tam vôbec nebolo…
Ak sa sústredíte na to, čo chcete, na to, čo by sa mohlo podariť a čo by mohlo vyjsť, budete k sebe priťahovať ľudí, ktorí vás nepodrazia.
6) Verte, že si zaslúžite vzťahy založené na dôvere
Aj keď ste sami možno neboli vždy čestní a teraz veríte, že si dôveru nezaslúžite, potrebujete porozumieť tomu, že väčšina nečestnosti je produktom strachu a nízkeho pocitu sebahodnoty.
Snažte sa byť ohľaduplní a odpustiť – neodsudzujte konanie, ale sa snažte porozumieť jeho koreňu.
7) Pripomínajte si, že nemáte kontrolu nad konaním inej osoby
…ale vždy viete kontrolovať spôsob, akým naň zareagujete vy.
Viete kontrolovať seba samých.
Môžete zvýšiť svoj pocit sebahodnoty tým, že budete vždy konať úprimne a s integritou, vždy budete dávať svoje najlepšie a budete si pripomínať, že ste hodni lásky, dôvery a rešpektu.
Pamätajte si: priťahujete to, čomu veríte a nad čím často premýšľate. Takže premýšľajte často o tom, že ste schopní dôverovať iným, vyhľadávajte v živote drobné známky, že to už aj tak robíte, a verte, že si svojou dôverou k sebe pritiahnete ľudí, ktorí tú dôveru nesklamú.