Ciele sú dôležité. Ak chcete niečo dosiahnuť, potrebujete cieľ. A potrebujete aj istú rozhodnosť, aby ste svoj cieľ dosiahli. Čo sa však stane, ak sme príliš zameraní na cieľ a jeho dosiahnutie? Začne v nás kvasiť nový pocit – že to, kto práve sme, nie je dosť dobré.
Tak je to so všetkým, na čo sa upíname. Veci sa nám nevyvíjajú dostatočne rýchlo, nie všetko sa podarí a pomaly začíname pochybovať o tom, či si to zaslúžime, či máme skutočne dostatočné schopnosti. Začíname si na sebe zosilnene všímať nedostatky, ktoré treba „opraviť“.
A skĺzneme do sebakritiky a do stresu. Je to ako so zhmotňovaním – ak niečo chcem, nesmiem vibrovať na protichodnej vibrácii. Ak chcem byť hviezda jasná, nesmiem si o sebe myslieť, že som šmejd. Potrebujem sa akceptovať taký, aký som, a byť vďačný za to, čo dokážem – a potom budem každý deň vedieť dokázať viac a viac. 🙂
Energia nasleduje pozornosť. Ak sa neakceptujem, všeličo na mne – a tým aj na svete okolo mňa, do ktorého to premietam – bude nedokonalé. Nedokonalosť sveta ešte zvýrazní moju vlastnú nedokonalosť a neschopnosť veci ošetriť podľa mojej predstavy. Po čase sa aj prestanem snažiť… alebo sa odpojím od anjelov, ako to robia poniektorí z nás 😉 , keď už sa totálne domotajú.
(Ale ak si to uvedomia, majú šancu začať nové, múdrejšie kolo svojho snaženia. 😛 Len to chce prestať chodiť domov kanálom, prihlásiť sa k svojej sprostote a vyštartovať nový pokus.)
Takže ak sa chceme rozvíjať, potrebujeme sa najprv akceptovať takí, akí sme, a dokázať sami sebe, že aj keď nezvládame všetko, zvládame niečo – a nie zle. 🙂 Až potom môžeme začať so sebou niečo robiť, pretože si prestaneme upierať schopnosť niekam sa vypracovať.
Ak si myslíte, že ste dokonalí, nepohnete zadkom, aby ste niečo zlepšovali. Ale ak sa sústavne za niečo kritizujete, nebudete schopní vnímať pozitívne výsledky, ktoré dosahujete, pretože vaša pozornosť bude upnutá na to negatívne. (Poniektorí tomu hovoria „Silent Hill“. 😛 Milujem tieto striptízy. Som síce kretén, ale každým dňom o trochu menší. 😉 )
Kedykoľvek sa teda pristihnete pri tom, ako si vravíte, že na niečo nemáte alebo nestačíte, nehovorte si „potrebujem sa zlepšiť“, ale si povedzte „dnes dám svoje najlepšie, nech už to dopadne akokoľvek“.