Myseľ pozná len merateľné, kompas seba samej, hranice, ambície, nádeje, zúfalstvo, utrpenie, bolesti a radosti.Takáto myseľ nevíta slobodu. Môže si len uvedomovať samú seba a neodsudzovať to, čo vníma; nezatracovať škaredé a nelipnúť na krásnom, ale vidieť to, čo je. Už len samotné vnímanie toho, čo je, je počiatkom prelamovania meradiel mysle, jej hraníc a jej vzorcov… len vnímanie vecí takých, aké sú. Odrazu zistíte, že myseľ sa vie dopracovať k slobode bez snahy a bez toho, aby o tom vedela.
Jiddu Krishnamurti