Niekedy si rada pozerám staršie diely seriálu Mentalista. Je v nich množstvo príkladov na to, ako sme náchylní podliehať klamom – len preto, že sa sústreďujeme na jediný vstupný kanál.
Takže vstupné kanály… Máme ich šesť: päť „fyzických“ a jeden „psychický“. Tých fyzických päť poznáme: zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Ten jeden psychický je naša intuícia, ktorá sa prejavuje rôznym spôsobom – najčastejšie ako signály našich zmyslov, hoci realita k nim „chýba“, ale pretože nevieme, či signály našich zmyslov sú skutočne signály našich zmyslov, jediný skutočne mimofyzický vstupný kanál je niečo ako vnútorné „vedenie“ – istota, že veci sú tak, hoci zjavne nemáme nijaký dôvod myslieť si to.
Naučení sme pripisovať väčšinu dôležitosti vnemom fyzických zmyslov. Keď si na niečo môžeme „siahnuť“ (hmat), je to oveľa spoľahlivejšie, ako keď niewčo len „vieme“ (aj: „tušíme“). A v podstate sú naše zmysly vskutku spoľahlivá orientácia – ak by sme ich používali všetky súčasne.
Lenže vychovávaní sme inak. Podľa toho, ktorý kanál spoločnosť uprednostňuje, formátujeme sa naň aj my. Prevažná väčšina ľudí je teda orientovaná vizuálne – pretože spoločnosť sa stará, aby sa väčšina informácií k nám dostávala vizuálne, čím posilňuje tento kanál. Ostatné kanály zakrnievajú – a to dokonca aj vtedy, keď ich máme od prírody lepšie vyvinuté! Vnímam to na sebe: mám extrémne nevýkonný zrak, ale orientujem sa vizuálne. Mám výborne vyvinutý sluch (hoci už poškodený chemoterapiou), ale používam ho len ako pomocnú barličku. Pretože celý život som čítala, pozerala telku, kreslila, fotografovala a robila veci, ktoré uprednostňovali zrak.
Ak ste si poctivo robili cvičenie z nedele, tak máte zoznam popisov udalostí. Pozrite sa naň z pohľadu, čo zo situácií zachytávate, aké slová pritom používate a aké skutočnosti opisujete. Ak popisujete vzhľad vecí a ich vzájomnú polohu, farby a svetlo, ak „vidíte“, „pozeráte sa“, „zdá“ sa vám, niečo vás „oslepuje“ („zaslepuje“) a niekto sa vám „nevidí“, je váš prevažujúci vstupný kanál vizuálny. Ak ste vizuálny typ, podliehate oveľa ľahšie optickým manipuláciám, máte lepšiu priestorovú predstavivosť, ale celkom dobre vás nachytajú na iluzionistických trikoch a Escherových 
obrázkoch. 🙂 Keď pozeráte reklamu, vnímate obrazy a emocionalitu, ale menej počúvate slová.
Ak veľmi často „počujete“, „začuli ste“, „zaznelo“, niečo vám „neznie dobre“ a podobne, ste prevažne sluchový typ. Väčšina informácií sa k vám dostáva cez sluch a sluchu dôverujete najviac. Reklama môže byť sebaúchvatnejšia, len čo v nej pindajú nezmysly, podráždi vás. Počúvate, čo iní hovoria. Odlišujete odtiene ich hlasu a viete povedať, kedy to myslia úprimne a kedy zavádzajú.
Niektorí ľudia si potrebujú na veci „siahať“, aby vedeli, ako fungujú. Vtedy sa „dotýkate“, „cítite“ (dotykom), iné veci sa vás „dotýkajú“, „držia“ vás, ale budete mať aj slová ako „narážali do seba“ a podobné, pretože sú na báze pohybu a kontaktu. 🙂 O kvalite vecí sa presvedčujete tak, že nekupujete po internete, ale idete do kamenného obchodu a na veci si „siahnete“. Ale niekedy vám iní „siahajú“ na slobodu, „tlačia“ vás do niečoho, myšlienky vás „privalia“ a „zadúšajú“. To preto, že ste taktilný (hmatový) typ.
Takisto sa môže stať, že vám niečo „smrdí“, „zaváňa kriminálom“ alebo celkom jednoducho „nevonia“ alebo „nejde pod nos“ (olfaktorický, čuchový typ), alebo priamo „nechutí“, je to „trpké“ a „sladkasté“ a „zdvíha vám žalúdok“ (gustatívny, chuťový typ).
Nečudujte sa, ak v svojich popisoch nájdete slová z viacerých typov. Všímajte si ich častotu. Ak máte prevažne zastúpený jeden typ, ste náchylnejší k manipulácii a skresľovaniu ako vtedy, keď používate na vstup informácií viacero kanálov paralelne. To preto, že to, čo jeden kanál nepostrehne, dokáže ten druhý doplniť.
Prečo z toho robím takú tému? Pretože pôjdeme na oblasť šamanskej práce, kontaktu s mimofyzickou realitou – a ak používate prevažne jediný kanál, budete sa všetko snažiť vnímať a overovať v jeho svetle – a ak sa to nepodarí, dostavia sa pochybnosti (z vlastnej skúsenosti: mala som obrovské problémy s channelingom, pretože som sa snažila anjelov „počuť“ – a nepočula som ich… až do chvíle, kedy som sadla k počítaču a začala sa s nimi rozprávať v hlave bez toho, aby som bola mala priamy sluchový vnem).
Práve v kontakte s mimofyzickou realitou nám pomôže, ak si cielene otvoríme viacero vstupných kanálov. Vždy jeden z nich bude náš hlavný – ale keď sa dostaneme do pochybností, budeme sa môcť obrátiť na informácie z ostatných kanálov a overiť si, či sa kryjú s tým, čo nám hovorí náš preferovaný kanál. Niekedy si budú protirečiť (to vtedy, keď sa nám do nášho preferovaného kanálu nasťahovalo naše ego, túžby a očakávania a skresľuje nám informácie), inokedy sa bude informácia z preferovaného kanála vidieť divná, ale ak jej budeme načúvať, nezmení sa, bude sa cítiť dobre, bude nám šmakovať a bude nám voňať. 😛 (Už skutočne polopatistickejšie to nešlo.) Ergo: napriek tomu, že o nej pochybujeme, všetky kanály ju potvrdzujú ako dôveryhodnú. 🙂
Takže sa pozrite, koľko kanálov zapájate do svojho vnímania aktívne, a ak ich je menej, dajte si deň, kedy sa budete sústreďovať napr. na zvyky, vône, hmatové vnemy a podobne. Ak chcete, podeľte sa, v akom stave ste dnes a čo vám dá taký deň strávený „v inom kanáli“. 🙂