Rieka

0
(0)

Dnes ráno som v rádiu počula kúsok pesničky, ktorý mi zasa rozbehol pathworking:

Niekde je rieka, ktorá hľadá veľký tok…

Napadlo mi, že je to vlastne paralela s ľudským životom – štartujete ako malý potôčik a každá drobná prekážka vami poriadne hrkne, potom nazbierate dostatok vody a dole pod povrchom to vami síce ešte hrká, ale na hladine to vyzerá, ako že nič sa nedeje. Celý život tečiete, pretože neviete inak, a neurčujete si sami svoj tok, ale vám ho určuje prostredie (podmienky, spád terénu, podložie, povrch a pod.)… a celá život hľadáte niečo, kde by ste neboli takí sami, kde by ste sa mohli pridať, „splynúť“.

Nakoniec ste už celkom mohutná rieka s množstvom osobnej sily a potom sa priblíži iná rieka. Buď je to ten veľtok, do ktorého vám terén umožní vliať sa, alebo vám to terén neumožní a vy si tečiete povedľa seba a nikdy neviete, kedy to tú druhú rieku odrazí celkom iným smerom a či ju ešte uvidíte…

A keď sa vám aj podarí s tou druhou riekou splynúť, odrazu sa vaša osobná sila rozpustí, zriedi a už nie je taká veľká – už nerozhodujete o všetkom, dokonca ani o sebe, a nakoniec stratíte identitu, ktorú ste mali predtým, a stávate sa niečím iným…

Toľko moje asociácie. Rada by som sa dozvedela, aké asociácie ten citát vyvolal vo vás. 🙂

Aký užitočný bol tento článok?

Kliknite na patričnú hviezdičku!

Average rating 0 / 5. Vote count: 0

No votes so far! Be the first to rate this post.

We are sorry that this post was not useful for you!

Let us improve this post!

Tell us how we can improve this post?

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *