Už sme dospeli do stavu, kedy máme aspoň akú-takú dôveru v našu intuíciu. Bez nej by sme sa nepohli ďalej – ideme totiž do sveta, ktorý vidíme, len keď sa nepozeráme. 🙂 Ideme do sveta energie.
Prípravu sme už zabsolvovali. Už chvíľku pracujeme s hudbou od Shapeshifterov (a tá nám navodzuje pravdepodobne ľahký tranz) a čo-to vieme o anatómii ľudskej energie. Navyše sme sa naučili vytvárať si vnútorné „tiché miesto“ – vec, ktorá nám nesmierne pomôže, ak ste také drevo 😉 na bežné návody šamanského putovania ako ja.
Prv, než sa niekam vyberieme, poďme si povedať, ako bude vyzerať priestor, kam sa vyberieme. Je to zlepenec informácií zo všetkých možných smerov šamanizmu a pochádza z Eprakone. (Viac k šamanizmu nájdete tam.)
Takže tu je výťah o tom, s čím budeme tento týždeň pracovať:
Na čo sa nachystať
Počas šamanskej cesty (tak sa hovorí tomu stavu, keď „vylezieme z tela“) budeme mať rôzne vnemy mimofyzickej reality. Aké budú, to závisí od toho, čo za typ osobnosti sme my – ktorý komunikačný kanál u nás prevláda. Ak väčšinu informácií získavame zrakom, budeme mať predovšetkým zrakové vnemy. Hudobníci môžu počuť hudbu, zvuky, hlasy. Kinestetici môžu mať fyzické pocity. A ľudia usadení primárne v svojej hlave budú vedieť.
Ja patrím k tým posledným. Ak sa niekedy dostanem do hlbokého tranzu, je to ako telka: vidím a počujem, mám chuť, fyzické pocity, všetko. Ale väčšinou fungujem takmer celkom bez tranzu – len v hlbokej relaxácii. Keď cítim, ako sa mi v tele pohybuje energia, viem, že sa dá vyliezť z tela…
Obrazy, ktoré uvidíme, budú pochádzať z nášho vlastného podvedomia, z nášho skladiska „všetkého, čo poznáme“. To nech nás nepletie – „tam vonku“ je to len samá energia/vibrácia a formu to dostáva, až keď to preženieme cez sito našich vlastných skúseností. Napriek tomu nemôžeme povedať, že by sme si všetko len vymýšľali – niekedy sa nám na cestách objavia drobnosti, o ktorých sme nemohli vedieť a ktoré jednoducho sú tak. Spomínam sa, keď mi Snakebite rozprávala, ako bola za Cailleach a videla ženu s modrými rukami. Neskôr, keď na internete zisťovala, ako vlastne Cailleach vyzerá, tak našla obrázky ženy s modrými rukami…
Spirituálne roviny
Šamani pracujú väčšinu času v zmenenom stave vedomia. S praxou dokážu tento stav vyvolávať silou vôle. Pritom sa pohybujú v troch oblastiach:
- Horný Svet, ktorý sa nachádza nad fyzickou rovinou existencie a je naplnený svetlom; toto je oblasť osídlená bohmi a bohyňami, spirituálnymi hrdinami minulosti, anjelmi a vzostúpenými a vysokovyvinutými nefyzickými bytosťami. Je to Nebo z monoteistických náboženstiev. Tu sídlia spirituálni učitelia.
- Pod fyzickou rovinou existencie je umiestnený Dolný Svet. Toto je svet dobrodružstva a moci, ktorý navštevujú šamani už od počiatku vekov, keď sa chcú kontaktovať s duchmi rastlín, zvierat, elementálov (primárnych, hrubých a zištných energií) alebo so samotnou Matkou Zemou. Sem si šamani chodia po svoje silové zvieratá, spirituálnych sprievodcov a mimoriadne schopnosti. Aby sa sem dostali, obvykle prechádzajú tunelom, ktorý často žiari. To sa podobá na zážitky ľudí, ktorí takmer zomreli.
- Tretí svet je Stredný Svet. Tento je svojou povahou duálny. Na jednej strane je v ňom svet hmoty, viditeľného, uchopiteľného, ale aj svet nehmotný, kam ľudia odchádzajú, keď snívajú. (Hovoríme tomu aj astrálna rovina.) Všetko vo fyzickom svete má svoj aspekt aj v mimofyzickom astráli. Ak sa natrénujeme, vieme presúvaním pozornosti vnímať oba svety súčasne. V Strednom Svete, v jeho nefyzickej časti, existuje aj miesto, ktoré je našou bránou k iným realitám – naše silové miesto, „posvätná záhrada“.
Silové miesto: posvätná záhrada
Pre potreby šamanského putovania si potrebujeme teraz zadefinovať náš „východiskový bod“. Týmto východiskovým bodom býva niečo, čo má dve podoby – jednu fyzickú (napríklad nejaké miesto, ku ktorému máme silnú pozitívnu väzbu a ktoré si dokážeme živo predstaviť, alebo ktoré sme vytvorili v predstave a cítime sa tam dobre, napr. naše „tiché miesto“). Druhá podoba tohto miesta je, že predstavuje vstup do energetického (=mimofyzického) sveta. Vyzerá ako niečo z našej reality, ale už sa správa čisto energeticky. (Nezabudnite: energetický prejav je, že energie neubúda, ale každým naším výtvorom k nej pridávame!)
Takže máme nejaké miesto, kde sa cítime dobre, bezpečne a v pohode. Toto miesto sa stane našou „posvätnou záhradou“ alebo „silovým miestom“ – miestom, kde máme najvyššiu silu a moc.
Na tomto mieste platia štyri pravidlá:
- Všetko na tomto mieste je symbolom pre nejaký aspekt nášho života.
- So všetkým na tomto mieste sa dá nejakým spôsobom komunikovať.
- Všetko na tomto mieste možno meniť, aby to bolo presne také, ako chceme.
- Keď niečo na tomto mieste zmeníme, zmení sa na oplátku aj daný aspekt v našom fyzickom živote.
Posvätné miesto je miesto našej najvyššej sily/moci. Kým sme tam, rátame do štyroch a predstavujeme si, ako moc/sila vchádza ako svetelný lúč do vrchola našej hlavy. Pri výdychu zasa rátame do štyroch a cítime, ako sila zostupuje hlavou, krkom a hruďou a ukladá sa v našom solárnom plexe alebo trochu nad ním. Štyri až osem dychov by malo podstatne zvýšiť našu silu. Cvičenie sa dá používať v každej situácii, keď to potrebujeme.
Posvätné miesto má ešte jednu dobrú vlastnosť: môžeme si tu vytvoriť myšlienkovú formu niečoho, po čom veľmi túžime v našom hmotnom živote (takže ak snívame o zhmotnení niečoho, mali by sme o tom snívať práve tu). Je to prvý krok k tomu, aby sa nám daná vec do života dostavila. Keď si takto niečo vytvoríme a potom tomu venujeme veľkú pozornosť zakaždým, keď tam ideme, vytvárame silné energetické pole, ktoré bude fungovať ako silný magnet.
A nezabúdajme – čím viac energie máme, tým viac vecí dokážeme dosiahnuť.
Posvätné miesto je súčasne odrazový môstik, z ktorého putujeme do iných svetov.