Iní ťa posudzujú, aby sa vyhli tomu, že budú sami posudzovaní. Znemožňujú, obviňujú ťa a snažia sa v tebe vyvolať pocit previnenia, aby odviedli pozornosť od svojej vlastnej skrytej viny a hanby. Označujú ťa hanlivo, pretože oni sami boli kedysi hanlivo označení. Snažia sa ti ublížiť a ovládať ťa, pretože hlboko vnútri sú sami poranení a nervózni a pravdepodobne si to vôbec neuvedomujú. Redukujú ťa na predmet, pretože sami seba zredukovali na predmet. Upozorňujú na tvoje pochybenia, aby nikto nevidel tie ich.
Nevravím to, aby som ospravedlňoval nevedomé, neláskavé správanie. Chcem ti len pomôcť pochopiť, že celé ich osočovanie nikdy nebolo naozaj o tebe. Vytvorili si o tebe istú predstavu – a tá predstava, to nie si ty. Každý bojuje s neviditeľnými vnútornými démonmi a traumami, ktorým možno nikdy celkom neporozumieš, ale ktoré obvykle premietame navonok, aby sme sa vyhli pohľadu dovnútra.
Keď toto pochopíme, začneme mať porozumenie pre tých, čo sú na nás „sprostí“. A, samozrejme, ešte vždy môžeme nastaviť hranice, ohradiť sa alebo opustiť situáciu, ak budeme cítiť, že by to bolo pre nás to pravé. Môžeme vedome upozorniť na podvedomé správanie a odmietnuť sa na ňom zúčastniť. Ich nočné mory sa nemusia nutne stať tými našimi. Ich svet nemusí byť naším.
Nechaj iných myslieť si a cítiť to, čo si myslia a cítia. Nemôžeš kontrolovať to, čo si o tebe dnes niekto myslí. Tvoja zodpovednosť – a sloboda – je v tom, čo si myslíš, hovoríš a robíš ty. Možno nedokážeš zobudiť tých druhých z ich nočnej mory, ale môžeš tú drámu nechať za sebou a prebudiť sa do svojho silného, milujúceho a ochraňujúceho Srdca.
Jeff Foster