Z Evy Pierrakosovej:
Dokonale vyspelý a spirituálne platný vzťah musí byť vždy hlboko spojený s osobným rastom. V tom okamihu, kedy vzťah začíname vnímať ako nepodstatný pre náš osobný rast a slúžiaci len nejakým iným veciam, vzťah je predurčený na stroskotanie. Ťažkosti, ktoré vo vzťahoch vznikajú, sú vždy signálom, že niečo ešte zostalo neošetrené. Každé napätie alebo pocit umŕtvenia sú ukazovateľom, že niekde je niečo zaseknuté, že dochádza medzi dvoma ľuďmi k interakcii, ktorá nie je objasnená a treba sa na ňu pozrieť.
Ťažkosti a strachy vznikajú presne v tej miere, v ktorej premietame na iných naše vlastné problémy vytvárania si vzťahu a pritom partnera považujeme za zodpovedného za všetko, čo sa nekryje s našimi predstavami. Toto môže mať mnoho podprahových foriem a prejavov. Napríklad mu sústavne vyhadzujeme na oči jeho chyby a nevnímame jeho dobré stránky, prípadne keď sa niečo stane, preháňame náš uhol pohľadu a neberieme do úvahy ten jeho. Takéto skreslenia sú indikátorom projekcie a odmietaním prevzatia zodpovednosti za našu časť problému, ktorý vznikol. Toto odmietanie sa prejavuje ako dožadovanie sa toho, aby ten druhý bol dokonalý, čo zas vytvára strach a nevraživosť, pretože sa cítime oklamaní a nebraní vážne, ak ten druhý nenapĺňa naše vysoké štandardy, teda nie je dokonalý.
Pritom nezávisle od toho, aký ten druhý je alebo nie je – ak nás niečo na ňom ruší alebo prekáža nám, musíme v sebe nosiť niečo, čo prehliadame.
Ľudia s obľubou používajú „robíš mi“. Hra hľadania vinníka a obviňovania je taká rozšírená, že ju dnes väčšinu času ani neregistrujeme. Jeden človek obviňuje iného, jeden štát viní iný, jedna skupina viní druhú. A sem nepatrí len otvorená konfrontácia nad niečím, čo ten druhý urobil „zle“. Sem patrí aj podprahové vinenie za vlastný nedostatok šťastia – a s tým sa treba rýchlo vysporiadať.
Jediný spôsob, ako sa vyhnúť tomu, že sa staneme obeťou obviňovania a projekcie viny je, že sa sami budeme vyhýbať tomu, aby sme to robili. Už len samotné uvedomenie si, čo sa práve deje, bude rozhodujúce – nezávisle od toho, či to nahlas pomenujeme a oznámime tomu druhému. Útoky a obviňovanie dokážeme rozpustiť len v tej miere, v akej bez zbytočného bránenia sa skúmame a akceptujeme naše vlastné problematické reakcie a skreslenia, negativitu a deštruktivitu. Ak ich nemáme zmapované, budeme vysoko pravdepodobne reagovať neadekvátne, buď ukrivdeným stiahnutím sa alebo prílišnou agresivitou. Mávame totiž tendenciu zamieňať si sebavedomie s nepriateľskosťou a pružnosť so submisívnosťou.
Toto sú aspekty, ktoré podmieňujú našu schopnosť vytvárať si zdravé vzťahy.