Väčšina z nás si myslí, že „nadšenie“ či „vzrušenie“ je vskutku extrémne pozitívne slovo, a veríme, že je úžasné cítiť ich.
Ale Genevieve Behrend v svojej knihe Your Invisible Power dokladá, že keď sa niečím „nadchýname“ alebo nás nejaká možnosť „vzrušuje“, tak tým vlastne vyjadrujeme svoj nedostatok viery.
Hovorí, že ak sme vzrušení a nadšení nejakou možnosťou či výsledkom, je to dôkaz, že k nám tieto veci nepatria. Keby k nám skutočne patrili, nevzrušovalo a nenadchýnalo by nás to – bolo by to pre nás normálne, bežné.
Zakaždým, keď sa nadchneme z úspechu alebo nás náš úspech vzruší, hovoríme tým, že úspech pre nás nie je bežný – je za hranicou bežného.
A keď hovoríme, akí sme vzrušení a nadšení z úspechu, tak tým posielame podvedomiu signál, že úspech pre nás nie je bežný – že je to vzácna udalosť, ktorá nás uvádza do vytrženia, a nie bežná vec, ktorá sa nám má diať denne.
A potom sa čudujeme, ak je úspech pre nás vzácna udalosť, ktorá sa nám nedeje denne. 🙂