Ak mávate pocit, že nevyhovujete, že nie ste „dosť dobrí“ na čokoľvek, prichádza obvykle v štyroch podobách:
- Kompetencia. Pocit, že nie ste dosť dobrí, pretože vám chýbajú nejaké zručnosti, schopnosti či talenty – napríklad talent premieňať nápady na peniaze, byť „dokonalý“ alebo čokoľvek iné, v čom máte pocit, že by ste mali byť „lepší“.
- Telo. Veľmi často býva zdrojom našej nespokojnosti naše vlastné telo: mám pocit, že nie som dosť štíhly, dosť silný, dostatočne vysoký, dostatočne pekný.
- Identita. Ide o pocit, že sme akosi „neprávna osoba“ – môže ísť o pohlavie, rasu, sexuálnu orientáciu či dokonca samotnú osobnosť.
- Vzťah. Tu ide zas o pocit, že „budem milovaný, len ak …“. A to „len ak“ sa môže opierať o robenie kariéry a úspech v povolaní (kompetencia), o výzor (telo), o ochotu meniť to, kto sme (identita) alebo čokoľvek iné. Podstatou je pocit, že potrebnú lásku a obdiv dostanem, len ak sa naplní nejaká dodatočná podmienka.
Prečo tieto pocity máte?
Ak máte nejakú kombináciu týchto štyroch pocitov, je to obvykle výsledok vnútorného emocionálneho poranenia niekedy v detstve, ktoré mohlo, ale obvykle vôbec nebolo vašou chybou.
Tieto rany obvykle dedíme po rodičoch a tí ich prenášajú na nás nevedomky, bez zlého úmyslu.
Ale len čo ich na nás prenesú a my ich nekorigujeme (čo obvykle ako deti nedokážeme), povedú k pocitu zníženej vlastnej hodnoty, obavám, hnevu a dokonca sebapoškodzovaniu a depresii – a to po celý zvyšok života.
Ako sa ich zbaviť?
Kľúčom k vyhojeniu týchto rán je nezačať bojovať s negatívnym vnútorným monológom, neotupovať ho cez alkohol, žrádlo či perfekcionizmus, ale sa naopak pokúsiť znova si ho pripojiť a zrelativizovať. Tie negativistické pindy, ktoré v svojej hlave sami sebe udeľujete, sú rovnako ako ten zvyšok súčasťou vás – vašou schopnosťou dávať veci do súvislostí, pričom vaša pozornosť sa sústreďuje práve na tie nesprávne súvislosti. Inými slovami – je to vaša „supersila“ nasadená nevhodným spôsobom (v nevhodnej situácii, nevhodnej intenzite alebo s nevhodným fokusom/uhlom pohľadu).
Ak túto „supersilu“ dlho používate nevhodným spôsobom, pôsobí vám toľko bolesti, že ju nakoniec od seba odtisnete, zahrabete ju niekam hlboko do podvedomia a tam bude kvasiť v bolesti a neuznanosti, až raz nájde štrbinku, ktorou prerazí na povrch a „dá vám to vyžrať“ – a ešte viac vás vydesí alebo odpudí.
Treba jej venovať pozornosť. Treba si ju uvedomovať ako to, čo je – ako „supersilu“, a treba si pre ňu nájsť také použitie, kde vám bude pomáhať, nie odpudzovať vás (najčastejšie to býva tak, že ju potrebujete dostať do stavu, kedy vás podrží, nie potopí svojimi neprajnými komentármi).
A prvý krok na tejto ceste je to, že začnete aktívne v svojej minulosti i súčasnosti hľadať (a neskôr vyhľadávať) situácie, kde jej negatívne hodnotenia neplatia.