Každý máme tendenciu z času na čas postaviť sami seba do stredobodu nášho vesmíru a vnímať veci len z toho pohľadu, ako nás ovplyvňujú… Môže to mať rôzne neželané dopady, napríklad sebaľútosť, keď sa veci nevyvíjajú
Dnes zo staršieho článku na Eprakone: Bezmocnosť je moja celoživotná téma – ten pocit so sebou nosím, čo si pamätám. Pocit bezmocnosti nastáva, keď sa nenapĺňajú vaše potreby. Keď sa nenapĺňajú naše základné potreby, cítime bolesť a nepohodu.
Hovorí sa, že to, aký vzťah máme sami k sebe, sa odráža do vzťahov, ktoré máme so zvyškom sveta. Ste sami pre seba dobrým priateľom? Správate sa k sebe ohľaduplne? Napĺňate si svoje vlastné potreby?
Kým sa nenaučíš čeliť svojim vlastným démonom, budeš ich aj naďalej vidieť v iných, pretože svet „tam vonku“ je len odrazom sveta v tvojom vnútri. Takže automaticky vzniká otázka: aký je ten svet „tam vonku“, ktorý vnímame? Taký, ako by sme si priali vnímať?
Dávanie lásky samému sebe je tá najmocnejšia vec, ktorú môžete urobiť. Zákon príťažlivosti vám vždy dá naspäť to, s čím ste v priamej zhode, takže ak si dávate sebe lásku, dostanete ju späť. To znie veľmi jednoducho,
Všetko to funguje tajuplným spôsobom, dušička moja. Niekedy, keď chceš letieť, život ti povie, že je načase padnúť. A inokedy, kedy očakávaš pád, vietor žitia ťa dokáže odniesť ďalej, než považuješ za možné. Hovoria, že nikto z nás nedokáže kontrolovať vietor – a tak veľa z nás si myslí, že
Keď sa o niečo snažíme, niekedy robievame tú chybu, že nepreskúmame náš sebaobraz a presvedčenia. Napríklad chceme byť úspešní a obdivovaní, ale náš sebaobraz hovorí, že zakaždým, keď rozprávame vtip, publikum nám zaspí v strede,