Našu nespokojnosť (rozrušenie vnútornej pohody) si v živote vytvárame sami. Nie sme na vine, ale napriek tomu sme zapríčiňovatelia toho, čo zažívame v svojom malom, osobnom svete, i vo veľkom svete okolo nás. My všetci. Všetci spoločne podvedome vytvárame niečo, čo vytvoriť ani nechceme.
Očakávania sú obrazom toho, ako si predstavujeme, že by mal svet vyzerať. Veľmi často ani nie sú naše vlastné, ale boli do nás vovychovávané, a rovnako často sa spájajú s pocitom, že na niečo (ne)máme nárok.
Detské zážitky nás formovali do toho dospelého, ktorým dnes sme. Znamená to aj to, že ak sme ako dieťa boli obeťou emocionálneho týrania, prejavuje sa to dnes na našom správaní. Niekedy
Toto ide mimo poradia, len preto, že dnes sa téma strachu a vlastného potlačenia (snahy vyhovieť a prispôsobiť sa) hodne aktívne otvorila: Strach má svoje korene v socializácii – ak nebudeme vyhovovať, svet nás vylúči, odsunie na okraj a máme po chlebe (čo bolo celkom zrejmé, kým sme ešte boli malé a nesamostatné deti, a …