Niektorí ľudia majú pocit, že ak si budú v hlave premieľať všetky predstaviteľné i nepredstaviteľné možnosti, ako sa niečo môže pokaziť, pripraví ich to na neočakávané zvraty. Hoci to podľa mojej skúsenosti na jednej strane funguje (ja som v tomto „prehrávaní scenárov“ skutočne dobrá – veď som to aj študovala), najčastejšie to pôsobí celkom kontraproduktívne:
V poslednom týždni sme nahryzli otázku nedôvery. Pre mňa je to ústredný hlboký problém, tak sa k nemu znova vrátim aj v kontexte tohto týždňa (a vám sa to azda hodí, alebo si aspoň počítate bez povinnosti „domácej úlohy“ 😉 ).
Hyperostražitosť je jeden z najvýraznejších symptómov traumy. Môže vyzerať všelijako: vojaci, čo sa vrátili z boja a pri každom hlasnejšom zvuku sa strhnú a idú do úkrytu, ľudia, čo sa ľahko vydesia a stále sa cítia na pokraji