Teraz čítam Evu Pierrakos: The Pathwork of Self-Transformation a budem vás chvíľu otravovať s výpiskami, pretože aspoň mne to hodne dáva (niektoré kapitoly až na druhýkrát, podľa toho, ktorou nohou ráno vstanem 😛 ). Dnes ideme na oblasť vzťahov a toho, ako v nich znovuprežívame „poranenia“ detstva.
Mnohokrát sa nachádzame vo vzťahoch, kedy už na tom druhom nevieme nájsť takmer nič dobré. Je to zapríčinené mnohými smiešnymi prkotinami, ktoré sa nahromadili za dlhé obdobie. Najprv nás len prekvapovali. Potom nám šli na nervy. Potom nás začali vytáčať. Nakoniec sme ich tomu druhému začali zosobňovať. Stal sa pre nás stelesnením Pekla na zemi. …
Iní ťa posudzujú, aby sa vyhli tomu, že budú sami posudzovaní. Znemožňujú, obviňujú ťa a snažia sa v tebe vyvolať pocit previnenia, aby odviedli pozornosť od svojej vlastnej skrytej viny a hanby. Označujú ťa hanlivo,
Z webinára s Jennifer McLean: Ako vznikajú naše obmedzenia a presvedčenia? Ako deti ešte nemáme vybudované „obranné mechanizmy“ logiky – a preto sme oveľa zraniteľnejší. Niečo sa stane, nejaká emotívne nabitá situácia. V tom okamihu si ako deti urobíme záver o tom, kto sme my a aký je svet. Napríklad nám niekto povie niečo zlomyseľné …
O pancierových guliach, ktorým hovoríme aj „tŕne“ Čítajte viac »
Myseľ pozná len merateľné, kompas seba samej, hranice, ambície, nádeje, zúfalstvo, utrpenie, bolesti a radosti.Takáto myseľ nevíta slobodu. Môže si len uvedomovať samú seba a neodsudzovať to, čo vníma; nezatracovať škaredé
Toto je v mojich očiach obrovsky presný (hoci nepresne prekladaný 😉 ) úryvok z knihy Encounters with the Nagual od Armanda Torresa. Možno len pre mňa – ale hovorí rečou, ktorej plne rozumiem: K problému dochádza, pretože si pletieš cieľ bosorákov s nejakým ideálom. Predstava „ticha“ je príliš delikátna pre myseľ ako tvoja – naučenú …
Doteraz sme sa vzťahom ako téme vyhýbali. Má to dva dôvody – ja som „nevzťahová“ (=nesrdcová) a navyše si vzťah interpretujeme obvykle ako srdcovú záležitosť, čo je zasa téma, ktorej sa v svojom živote dôsledne vyhýbam. Ale citové putá sa dajú uplatniť aj na všetky ostatné vzťahy – a kým žijeme, sme zavesení v nekonečnej …
Chceš predísť zrúteniu sa? Začni tým, že budeš z času na čas trošku sebecký a nezodpovedný. Je v poriadku niekedy si zaflirtovať trošku s katastrofou.Niektorí ľudia potrebujú maličký pocit rizika an to, aby sa cítili nažive. Môžeš byť ešte vždy spoľahlivý človek a mať pritom v živote trochu dobrodružstva.
Hovorí sa, že to, aký vzťah máme sami k sebe, sa odráža do vzťahov, ktoré máme so zvyškom sveta. Ste sami pre seba dobrým priateľom? Správate sa k sebe ohľaduplne? Napĺňate si svoje vlastné potreby?
Keď sa o niečo snažíme, niekedy robievame tú chybu, že nepreskúmame náš sebaobraz a presvedčenia. Napríklad chceme byť úspešní a obdivovaní, ale náš sebaobraz hovorí, že zakaždým, keď rozprávame vtip, publikum nám zaspí v strede,