Ako reaguješ, keď sa ti iní miešajú do života? Mnoho ľudí sa jeduje, keď sa iní – rodina, priatelia – miešajú do ich záležitostí a rozhodovania osvedčeným „Mal by si toto… a nemal by si …!“ Tu sa ozýva dieťa v nás, bezmocné a nahnevanú.
Semiačko duba sa nikdy nepremení na borovicový strom. Hovoríš „Neviem, čo za semiačko som, ale chcem sa stať borovicou alebo jaseňom či dubom.“ Nepoznáme semiačko ani stav samotnej mysle, ale už sa zapodievame tým, aké by to malo byť.
Na štart do nového roka použime túto úvahu Roberta Betza: Čo si iní myslia, hovoria alebo robia, je ich vec a NIE JE to dôležité pre tvoj vnútorný mier a pocit šťastia.
V poslednom týždni sme nahryzli otázku nedôvery. Pre mňa je to ústredný hlboký problém, tak sa k nemu znova vrátim aj v kontexte tohto týždňa (a vám sa to azda hodí, alebo si aspoň počítate bez povinnosti „domácej úlohy“ 😉 ).
Očakávania sú obrazom toho, ako si predstavujeme, že by mal svet vyzerať. Veľmi často ani nie sú naše vlastné, ale boli do nás vovychovávané, a rovnako často sa spájajú s pocitom, že na niečo (ne)máme nárok.
Detské zážitky nás formovali do toho dospelého, ktorým dnes sme. Znamená to aj to, že ak sme ako dieťa boli obeťou emocionálneho týrania, prejavuje sa to dnes na našom správaní. Niekedy
Toto je Noticka od Univerza zo staršieho článku na Eprakone: Ide o toto: Prístup do času a priestoru si vyžaduje, aby si veril v obmedzenia: že čas i priestor sú reálne, že preto môžeš mať a nemať, že lásku možno nájsť a stratiť a že si len to, čo ti ukazujú tvoje fyzické zmysly, a …
To, že sa cítiš neúplný, ťa ešte nerobí neúplným Čítajte viac »
Si silný, pretože ráno vstaneš z postele, hoci máš pocit, že je to peklo. Si odvážny, pretože robíš veci aj napriek tomu, že ťa desia alebo znervózňujú. A si úžasný, pretože sa snažíš vydržať nezávisle od toho, aký ťažký život práve je.
Dnes sa dostávame k tomu, čomu hovoríme „veľké strachy“ alebo aj geneticky zakódované strachy. Pre mňa to bolo trochu zložité čítanie, ale pokúsim sa vám porozprávať obraz, ktorý som dostala, bez toho,