Úlohy #39: Cesta so srdcom
„Ale ako tomu rozumiem, don Juan, váš smiech nie je zbytočný. Robí vás šťastným.“
„Ale ako tomu rozumiem, don Juan, váš smiech nie je zbytočný. Robí vás šťastným.“
Čím robievame sami seba nešťastnými? Tým, že uveríme odsudzujúcim, kritizujúcim a znevažujúcim myšlienkam toho zneisteného malého dieťaťa v nás, ktorými v sebe vyvolávame strach (z poranenia, opustenia, zosmiešnenia či sklamania). A našimi strachmi si priťahujeme z dlhodobého hľadiska presne to, čoho sa bojíme.
Je len jedna vec, ktorá je lepšia ako dostať to, po čom túžiš – je to poznanie, že dokážeš byť šťastný, či už to dostaneš alebo nie.
Ak tiež patríte k tým, čo sa boja byť šťastní, čo s tým urobíte? Tak ponajprv: začnite krátkym zoznamom. Nastavte si kuchynský časovač na 5 minút, vezmite pero a papier a navrch strany napíšte veľkým: BOJÍM SA BYŤ ŠŤASTNÝ, PRETOŽE… …a začnite písať.
Možno to znie podivne, ale veľa ľudí v sebe nosí pocit nešťastia, „deprivácie“ (keď nám je upierané čosi, čo by sme potrebovali a mali dostať) – len preto, že sa boja byť šťastní. A kým sa nevysporiadajú s týmto strachom, šťastie sa nedostaví. Buď len čo sa naskytne šťastný okamih, začnú si okamžite v hlave …
Šťastie z nás nerobí zakaždým vďačných ľudí, ale vďačnosť nám zakaždým pomôže usmievať sa. Niekto vraví, že je to klišé, ale nie je to tak… Vďačnosť je základ. A šťastie je potom len úžasný zážitok života s úprimnou vďačnosťou v srdci.
Všetci vlastníme drahocenný poklad – jedinečnosť našej duše. Každá duša má svoj vlastný cieľ a keď za ním ide, nájde človek šťastie a naplnenie. Niečo ako „šťastie v budúcnosti“ neexistuje, pretože „budúcnosť“ sa každou sekundou stáva „prítomnosťou“ a pociťovať šťastie môžeme len v prítomnosti.