Pôvodne som sa v RPS nechcela venovať snom. Na Eprakone som kedysi dávno spracovala najlepšiu knižku k snom, akú som kedy čítala – a odvtedy sa môj stav informácií nijako výraznejšie neposunul.
Ale pravda je taká, že ak potrebujeme viac počúvať našu intuíciu, potrebujeme sa 1. naučiť rozpoznávať jej hlas a 2. zistiť, čo jej pindy znamenajú.
Problém je totiž v tom, že naša intuícia (hlas podvedomia) s nami nehovorí slovami, ale pocitmi a obrazmi. A ak sa jej jazyk nenaučíme ako ďalšiu verziu slovenčiny, budeme sa s ňou cítiť, ako keby sme hovorili s Tatárom.
Pocitom a ich dávaniu do širšieho kontextu sme sa tu už venovali hodne dlho. Teraz prišiel čas pozrieť sa na druhý výdatný kanál informácií – na naše sny.
Takže – najbližšie dni budú opakovaním toho, čo o snoch vieme už z Eprakone. Možno dnes už máme trochu iný kontext, a tak niektoré veci uvidíme v inom svetle…
Dnes začínam pôvodným úvodným článkom. Varujem vás – nebude to stručné… 😉
Na čo sú sny?
Stase Michaelsová (The Bedside Guide to Dreams) hovorí o zmysle snov: „Sny sú monitorovací systém duše. Sú nástrojom, ktorý nám umožňuje vysporiadať sa s konkrétnym tu-a-dnes životom.“
Ktorýsi hebrejský text hovorí, že sny sú neotvorené listy od priateľa. Tým priateľom je naše podvedomie, ktoré nám komentuje naše zážitky a prežívania z bdelého stavu, vkladá ich do širších súvislostí a upozorňuje nás na to, ako môžu ovplyvniť budúcnosť.
A čo teda sú sny?
Tak pri tejto otázke budem siahať hodne hlboko do minulosti. Asi začneme Sigmundom Freudom, otcom modernej psychoanalýzy. Jeho predchodcovia spozorovali, že muž s vlhkou košeľou sníval, že pláva v rieke. Začali skúmať, či fyzické pocity zodpovedajú za obsah našich snov. Do toho prišiel Freud a zistil, že podvedomie ako súčasť našej mysle je skladiskom pre všetky naše spomienky a túžby. A podvedomie vstupuje do snov – cez ne nám monitoruje stavy našej duše (v zmysle „psyché“, nie „nesmrteľnej duše“). Preto sú obsahy našich snov spojené s naším „bdelým“ životom.
Potiaľto Freud geniálne prispel k pochopeniu snov, ale vniesol do nich aj jedno individuálne podmienené skreslenie – všetko v snoch odvodzoval od sexuality. Toto skreslenie korigoval Carl Jung. Posunul sen zo „skladiska spomienok a túžob“ do úlohy vnútorného „učiteľa“, ktorý nás rozvíja. „Spánkové laboratóriá“ zas zistili, že spánok sa skladá z fáz mozgovej nečinnosti a fáz sprevádzaných rýchlym pohybom očí, tzv. REM-fáz, ktoré sú vlastne snívaním. Dokázalo sa, že každý z nás v noci sníva, či si to pamätáme alebo nie. Snívame približne každých 90 minút. Sny trvajú od 10 do 30 minút a najdlhšie a najjasnejšie sny sa nám snívajú tesne pred zobudením.
Laboratóriá dokázali, že naša psychická rovnováha nesúvisí s fyzickým odpočinkom, ale so snívaním. Keď nás nechajú spať, ale bránia nám v snívaní, stávame sa podráždení, vyčerpaní, nevrlí a dochádza u nás k hlbokým zmenám psychiky – sme nepriateľskí, dáme sa na alkohol alebo drogy, začíname byť agresívni.
Keď už bolo jasné, že sny sú liekom na psychiku, začalo byť zaujímavé, ako do toho zapadá ich obsah. To viedlo k dvom zisteniam:
- sny sú príbehy spojené so zážitkami z bdelého stavu
- námety snov dávajú výpovede o tom, akým smerom sa uberá a bude uberať náš život.
Existuje niekoľko druhov snov. Ja používam delenie do piatich skupín:
- sny, ktoré spracovávajú bezprostredné zážitky uplynulých dní
- sny, ktoré nás upozorňujú na nejaké vnútorné, nevyriešené konflikty, ktoré nám bránia konať racionálne
- sny, ktoré nás trénujú na niečo, čo budeme v budúcnosti musieť urobiť
- mimotelové zážitky (OOBE: napríklad pri astrálnej projekcii, lucídnom snívaní alebo šamanskom putovaní)
- profetické sny, teda sny, ktoré nám predpovedajú budúcnosť
Podvedomie vyberá sny
Cez sny nám naše podvedomie posiela správy (sny 2 a 5). Problém je v tom, že naše podvedomie komunikuje nie prostredníctvom slov, ale prostredníctvom obrazov a zážitkov z minulosti, ktoré v nás vyvolajú isté emócie. A tak z nášho „skladiska spomienok“ vytiahne tú, ktorá sa najviac podobá tomu, čo podvedomie u nás chce dosiahnuť. Niekedy síce vytiahne bolestivé a nepríjemné spomienky, na ktoré sme už dávno zabudli, ale nemá vôľu a vlastný záujem a preto je vždy na našej strane. Nie je náš nepriateľ. Ak nás nejakým prežitkom zraní, je to len preto, že tento prežitok zaručene obráti našu pozornosť smerom, ktorým ju nutne musíme obrátiť, ak chceme zvládnuť ďalší stupienok na rebríku nášho rastu. Čím naliehavejšia je správa a čím viac podvedomie chce, aby sme si ju všimli, tým drastickejšie obrazy nám pošle. Napríklad ak sa nám sníva, že nám spadla strecha na hlavu a zabila nás, je najvyšší čas ísť sa na tú strechu pozrieť, či náhodou nezačína zatekať alebo či sa na nej niečo nezačína kaziť. Teda význam sna nie je nikdy taký drastický/krutý/absolútny ako to, čo sa nám sníva.
A s tým je spojená jedna hlavná ťažkosť. Ak ste chceli vedieť, čo vaše sny znamenajú, a kúpili ste si snár, zabudnite naň! Naše podvedomie totiž používa naše vlastné symboly a zážitky – a tie môžu byť rozdielne pre každého z nás. Univerzálny „snár“ vám nepomôže. Dajme tomu, že sa dvom ženám sníva o svadbe. Pre jednu svadby znamenajú vrchol blaženosti a vstup do dospelého sveta. Druhá sa práve rozviedla s manželom, za ktorého sa vydávala s veľkou pompou, no potom ju bil a týral. Ten istý sen by prvej žene niesol správu „si už dospelá a je na čase, aby si sa usadila a založila si rodinu“, kým pre druhú ženu by správa asi znela „veci nie sú vždy to, čo sa na prvý pohľad zdajú byť – daj si pozor, zasa sa ideš rozhodnúť podľa obálky, nie podľa obsahu!“ Vidíte ten rozdiel?
No, tak ide sa na vec!
Takže dosť bolo teórie. Ak chcete vedieť, čo vaše sny znamenajú, existuje len jedna cesta – začnite si viesť denník snov (ja tomu hovorím „senník“ ? ), rozoberajte, čo sa vám sníva a podchyťte svoju vlastnú symboliku. V druhom stupni sa pomocou tejto symboliky naučte komunikovať s podvedomím. V treťom stupni sa naučte dávať podvedomiu príkazy alebo otázky cez cielené snívanie.
Zapisujeme sny
Začnem zopár základnými pravidlami, ktoré sa postarajú o rýchly úspech:
- Zoženieme si zošit. Zošit budeme držať pri posteli spolu s perom a budeme ho používať na zapisovanie snov. Už len slová, ktoré použijeme pri zapisovaní sna, nám dávajú zaujímavé postrehy! (A aj chyby, ktoré v rozospalosti pri zápise urobíme.) Ja si stránky zošita vždy zohnem tak, aby mi na kraji vznikol užší stĺpec. Sen zapisujem do širšieho stĺpca a okrajový stĺpec nechávam voľný na asociácie, čo mi napadnú pri zapisovaní, alebo na vysvetlenia, ktoré mi napadnú, keď sny spätne čítam.
Spočiatku si pri zobudení budeme pamätať len útržky posledného sna. Neskôr zistíme, že sa nám za noc sníva viackrát, a budeme schopní si všetky tie sny aj zapamätať. Všetky sny jednej noci sa obvykle točia okolo jednej a tej stej témy, takže nie je nutné pamätať si ich všetky – postačí ten posledný. Ak si ich však pamätáme, zapíšme si ich všetky! - Pred spaním trochu relaxujme a zbavme sa neodbytných myšlienok zo zvyšku dňa. Takto sa oveľa rýchlejšie dostaneme do stavu, keď sa podvedomie dokáže s nami kontaktovať.
- Uvedomme si, o čom rozmýšľame, než si ľahneme spať. Sny sa zapodievajú tým, na čo sme sa počas dňa sústreďovali, a naše myšlienky pred zaspatím to robia tiež.
- Naprogramujme sa. Povedzme si „budem si pamätať svoje sny z tejto noci“. Tým posielate podvedomiu signál, že ho mienite počúvať a že sa od neho mienite učiť.
- Na prebudenie si nechajme dostatok času. Ak musíme vstávať na istú hodinu a chceme si ešte predtým zapísať sny, potrebujeme si budík nastaviť o 10 minút skôr.
- Nevyskakujme hneď z postele. Náhle pohyby urýchlia prebúdzanie a vymažú nám spomienky na sen. To isté vraj robieva pohľad do okna. Preto by sme pri prebúdzaní mali ešte chvíľu zostať ležať so zatvorenými očami a spomínať si, čo sa nám prisnilo. Ak sa to nepodarí na prvýkrát, nič sa nedeje – cvik robí majstra!
A ak si napriek pomalému vstávaniu sen nepamätáme, všimnime si aspoň svoje pocity po zobudení a na čo myslíme. Možno sa nám odrazu odniekiaľ vynorí spomienka na časť sna. - Keď sme si už na sen spomenuli, nezostaňme ležať, ale si ho okamžite zapíšme.
Analyzujeme sny
Na to použijeme 5-krokovú metódu Stase Michaelsovej. Hlavnou črtou tejto metódy je, že nájdeme „ústredný motív“ pre náš sen.
- Emócie: Ako som sa cítil(a) počas sna? A ako po zobudení? Je to pocit, ktorý mám často, alebo by som ho mohol(a) potrebovať častejšie? Odráža niečo nové, alebo niečo z minulosti? Burcuje ma alebo vynáša na povrch potlačené pocity?
- Hlavná téma príbehu: Použiť pritom slová „niekto“ a „niečo“ a zosumarizovať priebeh sna v jednej vete. Ak sen pozostáva z viacerých častí, je vhodné nájsť tému pre každú časť a potom ich skúmať, ako idú po sebe.
- Priradenie témy k oblasti života: Keby táto téma bola odrazom nejakej oblasti môjho života, o ktorú oblasť by mohlo ísť?
- Symboly: Symboly sú unikátne pre každého človeka. Často sa zakladajú na slovných hračkách, napr. „stratiť hlavu“. Vytvárajú koláž, teda nový obraz z kúskov, ktoré už poznáme.Začnime so symbolmi a podrobnosťami, ktoré v nás vytvárajú najväčšiu rezonanciu. Máme k dispozícii dve metódy: asociačnú (podľa Freuda), kde sa prenášame do minulosti a vyvolávame si minulé asociácie, alebo amplifikačnú (podľa Junga), kde hľadáme všetky paralelné významy symbolu v prítomnosti.
- Aplikácia: Ako použijem zistenie? Potrebujem zmeniť postoj, potrebujem zmeniť rozhodnutie? Sny sa majú používať prakticky.
Začíname interpretovať
- Podvedomie sa snaží komunikovať svoje správy cez obrazy nám známe, niekedy šifrované cez asociácie. Presne takým spôsobom ich musíme dešifrovať.
- Nech už vo sne vystupujú rôzne postavy, ide väčšinou o teba a rôzne aspekty tvojej osobnosti.
- Všímame si farby našich snov:
- Jasné, žiarivé farby reprezentujú supervedomie, vyššie roviny vedomia; často sú v nich skryté profetické správy.
- Tlmené, nejasné svetlo, sépiové tóny alebo čiernobiele farby reprezentujú nižšie roviny vedomia a často sa zapodievajú dodatočným spracovaním prežitkov.
- Veľmi tmavé, v noci a pod. sa odohrávajúce sny predstavujú hlboké podvedomie.
- Budovy v našich snoch obvykle predstavujú našu dušu. (Jeden z mála archetypov.)
- Sny môžu preháňať, aby zdôraznili nejaký motív, aj keď niekedy nepreháňajú.
Nabudúce sa vrátim k jednotlivým pravidlám interpretovania snov a potom si rozoberieme jednotlivé skupiny snov. Ale predtým malé cvičenie:
“Citlivé mladé dievča odvážne stúpa nahor úzkym schodiskom do podkrovia starého, temného a vŕzgavého domu – takého, aké ukazujú horory o strašidelných domoch. Na vrchu schodiska sú ťažké drevené dvere. Dievča vie, že za dverami stojí stará žena a v rukách drží obrovskú sekeru, pripravená zabiť každého, kto vstúpi. Dievča v hrôze napriek tomu pokračuje, pretože v podkroví sa skrýva tajomstvo, ktoré môže zmeniť celý jej život. Vyjde na vrch schodov, otvorí dvere a zamrzne v pohybe, keď sekera starej ženy spadne na jej hlavu.”
Toto je sen, ktorým začína kniha Stase Michaelsovej. Sníval sa jej, keď sa začala hlbšie zaoberať snami a ich významom. Čo vy naň? Skúste interpretovať!