Veci odsúvame na neskôr z niekoľkých dôvodov.
Jeden z nich je, že sa nám vidia nepríjemné a nechceme sa babrať s nepríjemnými vecami. Hovorí sa tomu „nemáme dostatočnú energiu na to, aby sme to ošetrili“. Ak sa v tomto stave máme rozkývať, musí sa náš pocit nepohody zo situácie zvýšiť natoľko, že prevýši pocit nepohody z riešenia situácie. 🙂
Ale niekedy sa môžeme báť začať situáciu riešiť. Často sa to stáva vtedy, ak nemáme o sebe a svojich schopnostiach vyriešiť ju veľmi vysokú mienku. Buď sme sa v minulosti spálili, alebo do nás prostredie vovychovávalo pocit nevyhovovania („menejcennosti“). Napríklad pred nás postavilo „ideál“ (veľmi často bájneho hrdinu) a potom poukazovalo, ako ho nedosahujeme. Bez toho, aby sa pozrelo, či ho dosahuje ono samo.
Ako reakciu na to sme si vypestovali sklon k perfekcionizmu. Nikto nesmie mať dôvod skritizovať nás. Kým by nejaký mohol mať, nekonáme. Kým nemáme dokonalé riešenie, nemáme nijaké riešenie.
Nenaučili nás, že riešenie nie je jeden jediný dokonalý krok, ale séria drobných krôčikov sem a tam, z ktorých každý situáciu trošku zmení a dostáva do stavu, kedy vieme ošetriť ďalšiu časť z nej.
A tak, pokiaľ sme posadnutí perfekcionizmom, nekonáme, nerobíme chyby – a teda sa neučíme. Pretože učiť sa dá jedine z pokusov a omylov. Našich alebo niekoho iného. (No dobre, najčastejšie našich. 😉 ) Pokusmi a omylmi sa učíme, čo nefunguje – a tým sa vyvarujeme toho, že to spravíme v dobrej viere nabudúce. Tancujeme so životom ča-ča a stúpame na nohy niekedy my jemu, inokedy (a oveľa častejšie a bolestivejšie 😉 ) on nám.
Keď sa niekedy ocitnete v situácii, kedy nechcete konať, pretože by to bolo „nedokonalé“, položte si nasledovnú otázku:
„Aj keď to nie je dokonalé, ale čo je tá jedna vec, s ktorou môžem začať?“
Nájdite si nejakú maličkosť, urobte ju a pozrite sa, ako sa situácia zmenila a odrazu je to iná situácia, pre ktorú by bol „dokonalý“ iný spôsob reagovania.
Tým sa naučíte, že situácie nie sú uzavreté okamihy v čase, ale je to výsledok minulosti a zárodok budúcnosti súčasne. Situácie sú len istý okamih v dlhej reťazi vývoja. Kedykoľvek čokoľvek drobné v nejakej situácii urobíte, prehadzujete tým výhybku pre to, kam sa bude vyvíjať, ale aj pre to, ako budete vy sami odteraz hodnotiť svoju minulosť, svoje schopnosti a svoje ľútosti za zlyhania.