Niektorí ľudia ťa nedokážu milovať tak, ako potrebuješ, pretože sú emocionálne a spirituálne zamrznutí. Vycúvajú z citov, alebo sa im vyhýbajú. V ich plytkých očiach nikdy neuvidíš hlboký, prenikavý pohľad – uvidíš len povrchný záblesk. Dotknú sa tvojej ruky svojou rukou, ale nikdy nie svojím srdcom. Obslúžia tvoje telo, ale nikdy nie tvoju dušu. Dokážu sa s tebou spojiť len z potreby, nie z vášne. Ak potrebuješ koláčiky či otvoriť fľašku s kompótom, sú dokonalí; ak potrebuješ porozumenie alebo múdrosť, si ponechaný sám na seba. Sú len tým, čo z nich urobila spoločnosť, nie to, ako čo sa narodili. Žijú svoj život dokonale, no pritom o živote nevedia nič. Urobili všetko, čo im povedali, aby boli dobrými osobami, ale vlastne ani nie sú osobami. Sú prázdni. Sú mŕtvi vovnútri. Ak im to umožníš, zlomia ti srdce. Obvykle sú nesmierne posudzovační. Sami sa vidia ako dobrí, ale často sú zákerní a chladní. Cítia sa nadradení. Myslia si, že všetko, čo robia, robia presne tak, ako sa to robiť má. Sú opakovači. Chýbajú im originálne, vlastné myšlienky. Ak vnesieš do ich driemot osvietené predstavy, spanikária a utečú. Postarajú sa, aby si sa cítil ako šialenec a outsider, pretože veria len tomu, čomu veria masy. Sú stelesnením masy, pretože sa nestali individuálnou osobou. Dorastenie do individuality je dosiahnutie spirituálnej vyzrelosti – a to sa v dnešnom svete dosahuje len zriedka. Týchto ľudí nedokážeš zmeniť. Sú uväznení sami v sebe; sú zmrzačení. Premrháš celý svoj život čakaním na to, že sa raz prebudia a začnú si ceniť to, čo im dokážeš ponúknuť. Nemôžeš ich prefackať z ich spánku. Niekedy ich dokáže prebudiť len tragédia. Niekedy sa prebudia počas bolestivého životného obdobia premien. Niektorí sa prebudia na smrteľnej posteli. A niektorí sa, žiaľ, nikdy neprebudia a neobjavia svoj široký potenciál sebapoznania, intimity, vyjadrenia citov a zažívania lásky. Možno niekoho takéhoto poznáš. A možno si to ty. Možno si vovnútri mŕtvy a len to nevieš.
Bryant McGill
Rada by som poznala vaše myšlienky k tomuto úryvku.