Svojich spirituálnych učiteľov a sprievodcov kontaktujeme v Dolnom svete. Takže je načase sa do Dolného sveta dostať.
Začíname tým, že sa prenesieme do našej posvätnej záhrady/silového miesta. Ak trpíme obavami z toho, čo nás čaká, mohlo by sa nám stať, že nás budú stretať príšery. Vtedy je lepšie urobiť si vnútorne nejakú „ochranu“ – napríklad ochrannú modlitbu alebo mantru. Ak sa však nebojíte, ale ste naopak zvedaví, nič si robiť nemusíte. Ako sa hovorí: „Držte si klobúčiky, ideme z kopca!“ 😀
Takže: prenesieme sa do svojej záhrady. Keď tam už sme, poprezeráme si podrobne celé miesto, či sa v ňom niečo nezmenilo od našej poslednej návštevy. Potom začneme hľadať nejaký otvor, ktorý vedie nadol do zeme.
Tento „portál“ môže byť jaskyňa alebo myšia nora, bútľavý strom prasklina v skale alebo tunel za vodopádom. Môže to byť aj podvodný vstup (napríklad odtok z bazéna) alebo schodisko nadol, stará studňa alebo výťah.
Keď takéto miesto nájdeme, pozorne ho preskúmame. Potom doň vojdeme.
Ja som mala obrovské problémy niečo podobné nájsť a musela som sa nútiť hľadať diery v zemi. Tak som využila obraz z meditácie Johna Perkinsa, pozrela som sa, či nenájdem nejakú cestičku, a ňou som sa pustila. Dostala som sa na svoju „čistinku“ – miesto, ktoré ešte existuje na oboch rovinách, ale je súčasne portálom do mimohmotnej reality. Každý pohyb na čistinke (a neskôr i pohyb na ceste k nej) už patrí do sveta energie. Dlhej reči krátky zmysel – nájdite si cestu, ktorá bude fungovať vám. Ja som si na čistinku dala peň zoťatého stromu, na ktorý vyleziem a volám si k sebe energie. Čím preskakujem to, o čom budeme písať ďalej 😉 .
Ako postupujeme nadol tunelom, v duchu si naformulujme jasnú žiadosť, aby nás na druhom konci, v Dolnom Svete, čakal náš spirituálny sprievodca.
Keď vyjdeme z tunela, preskúmajme podrobne celé okolie a hľadajme niečo, čo by mohlo byť náš spirituálny sprievodca – a môže to byť niekedy niečo celkom iné, než sme očakávali! Môže to byť naše obľúbené zviera, ale aj mýtická bytosť, napríklad drak, jednorožec alebo víla. Všetko sú to bytosti Dolného Sveta a práve z Dolného Sveta prenikajú do nášho vnímania. Ich úlohou je dať nám silu, energiu, moc, ochranu a podporu – stačí o to požiadať.
Veľmi často sa spirituálni pomocníci objavujú ako zvieratá, preto sa hovorí aj „silové zviera“. Ale môžu to byť aj rastliny, stromy, elementáli (jeden z mojich je napríklad vodný fénix 🙂 ) alebo dokonca Slnko.
Keď vstúpime do Dolného sveta a nájdeme tam niekoho, ako na nás čaká, spýtajme sa: „Si tu, aby si mi bol spirituálnym pomocníkom?“
Kedykoľvek sa spirituálneho pomocníka niečo pýtame, dávajme dobrý pozor, pretože čokoľvek sa udeje, je súčasťou odpovede. Možno nedostaneme presnú alebo slovnú odpoveď. Keď som sa kontaktovala s Gaiou, spočiatku mi len ukazovala posunkami. Niekedy sa vám možno vynorí nejaká dávno zabudnutá spomienka, prepadnú vás pocity alebo neodbytné myšlienky alebo proste budete vedieť. Možno zistíte takto, že ste súčasťou odpovede a musíte si to pekne sami poskladať.
Svojho spirituálneho sprievodcu môžeme aj požiadať, aby nás vzal na pochôdzku Dolným Svetom. Možno nám ukáže nejaké silové miesto, ktoré budeme potrebovať alebo sa nám zíde – jaskyňu s drahými kameňmi alebo zámok alebo niečo iné. Dávajme pozor na to, kadiaľ chodíme – sprievodca nám ukazuje cestičky k silovým miestam, ktoré pre nás od tohto okamihu sú vždy dosiahnuteľné.
Ak zviera/bytosť, ktorú stretneme prvú, nám ukáže alebo odpovie, že nie je náš spirituálny sprievodca, môžeme ho požiadať, aby nás k nemu vzalo alebo aspoň ukázalo, ktorým smerom sa máme pustiť.
Ak na nás zdanlivo nikto nečaká, urobme si výlet a v duchu (alebo aj nahlas) volajme naďalej nášho spirituálneho sprievodcu.
Môžeme zistiť, že máme viac ako len jedného spirituálneho sprievodcu. Keď som si robila osobný totem (to bude ďalšie cvičenie), tak som každú čakru obsadila nejakým spirituálnym pomocníkom; jeden z nich bol dokonca strom. Hank Wesselman: „Tradiční šamani zbierajú spirituálnych pomocníkov, pretože čím viac ich majú, tým viac vecí dokážu dosiahnuť. Pomocníci majú vlastnosti a schopnosti, ktorými sa navzájom odlišujú. Niektorí výborne ochraňujú, iní nás dovedú k informáciám a iní zas pomáhajú liečiť.“
Wesselman keď sa spája s novým pomocníkom, vždy od neho žiada všeobecnú moc, ochranu a podporu. Skúma aj podstatu ich vzťahu: „Aké vlastnosti a schopnosti máš, ktoré mi pomôžu liečiť? Ako ti ja naopak môžem poslúžiť? Prečo si ku mne prišiel?“
Návrat z cesty
Moje návraty z cesty vyzerajú tak, že jednoducho zaspím. 🙂 Ak používame šamanské bubny, tak pred koncom majú sekvenciu, kedy nás začnú volať k návratu. Vtedy sa rozlúčme so spirituálnym sprievodcom a vráťme sa tunelom späť do našej záhrady. Odtiaľ môžeme preniesť pozornosť späť do nášho tela.
Až sa so spirituálnymi pomocníkmi bližšie zoznámime, môžeme ich pozvať do našej posvätnej záhrady. Musíme to urobiť, pretože žiadna spirituálna bytosť nesmie zasahovať do nášho života, ak ju k tomu vyslovene neprizveme. A pozor na takých, čo nám hovoria, čo máme alebo nemáme urobiť. Nijaký spirituálny sprievodca nám nikdy nepovie, čo máme robiť. My sme tí, čo majú slobodnú vôľu! Oni sú len vibrácie, ktoré nám pomôžu, ak o to máme záujem.
Zriedkavo sa objavia aj výnimky – napríklad nás varovaním spirituálny sprievodca zachráni pred nešťastím alebo smrťou, ak náš čas ešte neprišiel.