Toto je úryvok z Čiernej mágie, ktorý dosť presne hovorí na tému „vzdorovanie zmene“:
“Čo ťa trápi najviac?” spýtal sa ma.
“Že nemám silu ani na to, aby som sa bez pomoci najedla,” vzdychla som.
“Nečuduj sa… Všetku svoju energiu smeruješ do toho, aby si udržala pokope svoj svet, ktorý sa pomaly rozpadá. Kým toľko energie venuješ do toho, aby si ho udržala pokope, nezostáva ti dosť energie na to, aby si žila.”
“Ale čo mám teda robiť?”
“Keď sa to rúca, nechaj to padnúť,” povedal.
“Nemôžem to nechať padnúť… Neviem si predstaviť, čo budem robiť teraz… Neviem si predstaviť, čo by som robila bez Nora…”
“Tak si to nepredstavuj!” zvolal. “Keď si to predstavuješ, žiješ v budúcnosti. Tvoja energia a emócie idú do toho, čo si predstavuješ. A keďže energia nasleduje pozornosť, to, čo si predstavuješ, si do života zhmotňuješ. V živote je všetko, ale ty čoraz silnejšie vnímaš príznaky toho, čo si predstavuješ. Takto okolo seba buduješ svet, ktorého sa vlastne bojíš a pred ktorým chceš uniknúť. Všimni si, kde sa pohybuje tvoja pozornosť – prekmitáva medzi minulými príkoriami a budúcimi hrozbami, že sa tie príkoria budú opakovať. Minulosť bola zlá, budúcnosť je desivá. A kde je dobre?”
Potriasla som hlavou.
“Dobre je tu a teraz. Započúvaj sa do toho, čo ti hovorí tvoje telo… Bolí ťa?”
Prisvedčila som.
“Bolí ťa tak nesmierne, že sa to nedá vydržať?”
“Nie. Bolí, ale dá sa s tým žiť. Ešte to nie je najhoršie.”
“Máš práve teraz strach? Bez toho, aby si myslela na budúcnosť?”
Prekvapene som zistila, že ak nemyslím na budúcnosť, som vyrovnaná. Nebojím sa. Rovnako keď nenariekam nad minulosťou, prestávam byť obeťou, ktorej sa veci len tak dejú.
V tu a teraz sa vlastne netrápim a nemám strach.
S týmto vedomím som sa stiahla zo špekulovania. Kedykoľvek som zachytila, že sa moje myšlienky pohli smerom k minulosti alebo k budúcnosti, ostro som ich zastavila a sústredila som sa na pocity zo svojho tela.