Dnes bude článok stručnejší a viacej pokecáme 😉 – aspoň poniektorí…
Tu je asi 20-minútová úvaha na tému osobnej histórie. Nie je to presne to, čo som chcela povedať, alebo nie všetko, takže na záver potom ešte zopár doplnkov:
- Čo značí, že sa „necháme definovať udalosťami“?
Znamená to, že začneme svoju identitu odvodzovať od toho, čo sa nám stalo. Ideme na skúšku a zbabreme ju. Odteraz sa označíme nálepkou „babrák“ a prenesieme ju aj na ostatné oblasti svojho života. Jedna jediná udalosť, jedna nešťastná konštelácia okolností zapríčiní, že si nikdy na nič netrúfneme. Podvedome sme presvedčení, že zlyháme – a tak naše podvedomie urobí všetko pre to, aby to zlyhanie navodilo. - Prečo vôbec potrebujeme ošetrovať osobnú históriu?
Kvôli tým nevhodným predpokladom, ale aj preto, že je v nej veľa energie zablokovanej. Spomeňte si na rozprávanie o tŕni. Celá naša osobná história je jedno obrovské rozprávanie o tŕni 1 až n. Aby sme si to pamätali, uzavreli sme v tom emóciu. Nedovoľujeme, aby tadiaľ pretekala energia. Je to ako kŕče v bruchu – keď tadiaľ prechádza potrava, črevá bolia. Tým, že bolia, trúfame si čoraz menej. Toho sa potrebujeme zbaviť, potrebujeme energiu uvoľniť, naše tŕne povyťahovať a prestať byť citliví na to a hento.
Nepotrebujeme znova inscenovať minulé poranenia. Pokiaľ minulé krivdy neošetríme a nezbavíme ich moci ovládať naše reakcie cez autopilota, budeme znova a znova vyvolávať podobné situácie v živote a zažívať ich nanovo. To preto, že energia potrebuje vytiecť, pohnúť sa ďalej. Nikdy nebola určená na to, aby sa zahatala v našej energetickej obálke. Potrebujeme ju „pustiť von“. - Ako na osobnú históriu?
Najvhodnejší spôsob, akým poznám, je rekapitulácia. Spísať si bolestivé momenty, kde je energia zablokovaná, a potom ich odrekapitulovať. Alebo ísť podľa toho, čo sme sa už zatiaľ o sebe dozvedeli.
Idú sviatky. Budete s blízkymi. Sledujte, kto vás čím vytáča – a rekapitulujte. Tým, že odrekapitulujete jednu udalosť, oslabujete samonastolené obmedzenie, ktoré sa v nej ozvalo. 🙂