„Eifersucht ist jene Kraft,
die mit Eifer sucht,
was Leiden schafft“
(alebo: žiarlivosť je taká sila, ktorá dychtivo vyhľadáva to, čo pôsobí utrpenie).
Žiarlivosť nemá nič do činenia s láskou a nie je to ani „nemoc“ voľne podľa vzoru „nuž, on/ona to proste má“, hoci tí, čo sú žiarliví, sami trpia svojou žiarlivosťou.
Žiarlivosť je obrovsky rozšírená rana opustenia, skúsenosť z detstva alebo útleho veku, kedy sme sa cítili osamelí, opustení, ponechaní „v štichu“. A zo strachu, že by k tomu mohlo znova dôjsť, že by sme mohli znova niekoho alebo niečo stratiť, vzniká žiarlivosť.
Každý dokáže vyhojiť svoju žiarlivosť, s ktorou terorizuje partnera a niekedy aj iných. Na to však potrebuje za svoju žiarlivosť prevziať zodpovednosť, pretože to on ju stvoril; naša žiarlivosť je náš vlastný výtvor. Odmietame si pripustiť možnosť straty („tŕň„) a snažíme sa jej všemožne zabrániť – aj tým, že zničíme život sebe a našim blízkym, ba každému, o koho nechceme prísť. Tým, že si ľudí snažíme pripútať, ich od seba odpudzujeme.
Naše sklony k žiarlivému prejavu vyhojíme jedine vtedy, ak pocit osamenia, opustenia a „zrady“ pripustíme, necháme ho pretiecť cez naše energetické pole a umožníme mu, aby so sebou stiahol všetky tie staré pocity, ktoré sme ako dieťa ešte ošetriť nedokázali.
Navyše, ak trpíte strachom z toho, že vás opustia, skúste si sami položiť otázku: „Ako často opúšťam sám seba? Kedy si nestojím za svojím a poškodzujem svoj vlastný záujem? Kedy robím niečo, čo sa mi vôbec nechce, len aby som niekomu vyhovel?“
Kto si praje mať verného partnera, takého, čo zostane, musí byť predovšetkým verný sebe a svojmu srdcu. Nikto z nás nie je „obeť“ neverných paretnerov – my tých neverných partnerov vytvárame.
Čím väčší je strach z opustenia a žiarlivosť, tým skôr sa ich musíme zbaviť. Fungujú ako mocný magnet, ktorý k nám priťahuje všetko, čoho sa obávame. A pokiaľ sme ako deti zažili, že jeden z rodičov bol neverný a trpela tým celá rodina, prípadne že sa kvôli tomu manželstvo rozpadlo, je na čase odpustiť im – inak to bude pre nás aj naďalej bolestivá, strašná téma, a kým ju nevyhojíme, bude sa v našom živote opakovať.
Voľne podľa prednášky Roberta Betza