… čomu hovoríme „vidieť“ je vskutku „lepší spôsob“ než len sa „pozerať na veci“. Povedal, že ľudské oči môžu robiť oboje, ale ani jedno nie je lepšie ako to druhé; na druhej strane, naučiť sa len pozerať na veci je podľa jeho mienky zbytočné obmedzovanie sa.
„Napríklad sa potrebujeme pozerať na to, aby sme sa mohli smiať,“ povedal, „pretože keď sa pozeráme na veci, zachytávame ich zábavnú stránku. Na druhej strane, keď naše oči vidia, všetko je také rovnocenné, že nič nie je smiešne.“
„Tým myslíte, don Juan, že človek, čo vidí, sa nikdy nesmeje?“
Chvíľku bol ticho.
„Možno sú muži poznania, čo sa nikdy nesmejú,“ povedal. „Ja však nijakého takého nepoznám. Tí, ktorých poznám, vidia a tiež sa pozerajú, takže sa smejú.“
„A plakal by taký muž poznania?“
„Predpokladám, že plakal. Naše oči sa pozerajú, takže sa môžeme smiať alebo plakať alebo radovať alebo smútiť alebo byť šťastní. Ja osobne nie som rád smutný, takže zakaždým, keď vnímam niečo, čo by ma obvykle rozosmútilo, jednoducho zmením spôsob vnímania a miesto pozerania vidím. Ale keď postretnem niečo zábavné, pozerám sa a smejem sa.“
Carlos Castaneda
Úloha:
Aké myšlienky vo vás naštartoval tento úryvok?
Malá nápoveď: Možno niekomu sa zdá umelé takto rozlišovať činnosť očí, ale nezabúdajte, že to len používame slová z fyzickej reality na popísanie mimofyzickej reality. Ani „pozeranie sa“, ani „videnie“ v tomto prípade nemajú nič do činenia s očami. 🙂 Choďte pod povrch prejavu (=činnosť očí) a pohľadajte, čo by tento text mohol znamenať pre vás.