Čo keby ste sami seba prijali?
Čo keby ste zakaždým, keď sa cítite zneistene, napäto, deprimovane, prázdni, osamelí, previnilí, zahanbení alebo en celkom jednoducho napálení jak fras… čo keby ste si zakaždým sami sebe poslali lásku?
Predstavte si, že by za vami prišlo vaše dieťa s hociktorým zo spomínaných pocitov. Čo by ste urobili? Poslali by ste ho preč, nech sa s tým vysporiada samé? Povedali by ste mu, že je hlúpe alebo že si všetko len vymýšľa? Isteže nie… Ale keď sa tak cítite vy, toto sú najčastejšie reakcie, ktorých sa tá rozhodená časť vo vás od vás dožíva.
Čo keby ste si nabudúce, keď budete rozhodení, dali všetku tú lásku a súcit a porozumenie, ktoré by ste dali svojmu dieťaťu?
Takže nabudúce, keď budete v tomto stave, položte si nasledovnú otázku a sledujte, čo vám prvé príde na myseľ a ako sa zmenia pocity vo vašom tele:
„Cítim sa práve …. – ako si viem presne teraz poslať lásku?“
Len čo si túto otázku položíte, okamžite sa tým presmeruje vaša pozornosť z pocitu stratenosti, bezmocnosti a odsudzovania smerom na akceptáciu, uvoľnenie a zaoberaie sa nie nemennou minulosťou, ale tým, ako na ňu zareagujete a ako si práve programujete svoje budúce správanie a prežívanie.