Mnohokrát sa nachádzame vo vzťahoch, kedy už na tom druhom nevieme nájsť takmer nič dobré. Je to zapríčinené mnohými smiešnymi prkotinami, ktoré sa nahromadili za dlhé obdobie. Najprv nás len prekvapovali. Potom nám šli na nervy. Potom nás začali vytáčať. Nakoniec sme ich tomu druhému začali zosobňovať. Stal sa pre nás stelesnením Pekla na zemi. 🙂
Keď sa dostaneme až sem, sme už v uzavretom kruhu, ktorý sa bude našimi očakávaniami znova a znova napĺňať. Aby sme ho prelomili, potrebujeme zmeniť optiku.
Jeden z najrýchlejších spôsobov je položiť si nasledovnú otázku:
Čo na tomto človeku dokážem oceniť – práve teraz?
Ak je vzťah už hodne poškodený, možno chvíľku potrvá, než sa prepracujeme cez všetky jeho negatíva k prvému pozitívu. Ale na každej osobe je niečo, čo sa dá oceniť…
(To mi pripomína starý židovský vtip. Zomrel Kohn, úžerník, kverulant a zarytý nepriateľ žien. I mali problém, čo mu povedia nad hrobom, pretože „o mŕtvych len dobré“… Nakoniec sa Grün podujal, že niečo vymyslí. Tak vystúpil nad hrobom a povedal: „Všetci vieme, aký Kohn bol – nie práve príjemný, nie práve žičlivý, nie práve ochotný, nie práve prístupný. Ale, priatelia, nikdy nezabudnime – Kohn z celého srdca mal rád pivo…“ :-))
Čiže pokiaľ budete mať problém nájsť na danom človeku niečo dobré, pripomeňte si – je to výpoveď o vás, nie o ňom… Hneď sa vám bude ochotnejšie hľadať! 😛
Ak vám bude niečo brániť získať tú správnu perspektívu, pri ktorej je aj ten druhý človek s pozitívnymi a negatívnymi prejavmi, tak za tým stojí nejaká vlastná boľačka, ktorú potrebujete ošetriť. Položte si otázku:
Čo vo mne, ktorá skúsenosť alebo spomienka, mi bráni vnímať ho ako človeka s pozitívami, nie len ako démona so samými negatívami?
Ak neviete, choďte na úroveň pocitu. Aký pocit z neho máte? Kedy ešte mávate tento pocit? Môže sa totiž stať, že za vašou terajšou neznášanlivosťou sa skrýva reťaz spomienok z minulosti, z iných ľudí a iných situácií, ktoré sa v súčasnosti jednoducho skoncentrovali na tejto jednej osobe a preto ju vnímate prehnane negatívne.
Ale buďme úprimní: V našom živote budú aj ľudia, ktorí budú úplní ksichti. Nech by sme na nich videli aj 10 dobrých vlastností, budú sa správať tak, že postláčajú všetky naše spúšťače a my si budeme prichodiť ako idioti už len z toho, že sme v kontakte s nimi.
Takýchto ľudí je najlepšie sa okamžite zbaviť. Ak ich vnímame v dobro-zlom, ale ich dopad na nás je jedine zlý, nemusí totiž byť chyba v nás, ale môžeme byť tou situáciou, v ktorej oni bojujú so svojimi vnútornými démonmi a nás používajú ako ich stelesnenie. Je pekné, že sa svojim vnútorným démonom venujú – ale ak to robia na náš úkor, tak jedine preto, že sme to umožnili. Prestaňme to umožňovať. Oni si už nejakého náhradného „démona“ nájdu aj sami.
Najhoršie je rozhodnúť sa, či je to o nás alebo o nich. Na to mi kedysi anjeli dali návod: reagovať z mnohých rozdielnych osobností. Napríklad raz ako dobrotivá matka, inokedy ako prísny vychovávateľ, potom zasa ako miestny bulo, racionálny vedec a podobne. Ak každá z týchto reakcií vyprovokuje len ďalšiu negativitu, chyba zjavne nie je v nás, ale v tom druhom, ktorý negatívne reaguje na úplne každý náš prejav. Vtedy by si mal toto cvičenie urobiť on – ale nehovorte mu to. Jednoducho sa otočte na päte, vyjdite z dverí, tichúčko ich za sebou zatvorte, otočte kľúčom a potom ten kľúč zahoďte. Niekam. Hocikam. Hlavne ho už nikdy nezačnite hľadať. 🙂
A poznámka celkom nakoniec: Čo ak ten, na kom neviete nechať nitku dobrého, ste vy sami? 😀 No? Tak čo? 😉