Pokračovanie kapitoly od Evy Pierrakos:
Ako dieťa ste nevedeli, čo vám chýba – alebo vôbec že niečo chýba. Mali ste len pocit akejsi prázdnoty, nedefinovaného ne-šťastia. Toto ne-šťastie si potrebujete teraz uvedomiť, ak ho chcete dať do poriadku. Potrebujete znova zažiť tú akútnu bolesť, ktorú ste zažili kedysi a vytlačili na kraj vedomia. Na základe informácií, ktoré už máte, potrebujete túto bolesť preskúmať znova.
Vezmite svoj súčasný problém. Zbavte ho všetkých cez seba naukladaných vrstiev vašich reakcií. Tá prvá, najpoužívanejšia vrstva budú vaše racionalizácie, snaha dokázať, že chyba je u iných alebo v situácii samotnej, a nie vo vašom vnútornom konflikte, ktorý vás núti zaujať nesprávny postoj.
Ďalšia rovina môže byť hnev, nevraživosť, obava, frustrácia. Za všetkými týmito pocitmi nájdete poranenie toho, že nedostávate tú lásku, ktorú chcete.
Len čo zacítite poranenie nedostatku lásky vo svojej súčasnej situácii, prebudíte tým svoje detské poranenie – znovuinscenujete ho. Ako riešite svoj súčaný zlý pocit, porozmýšľajte do minulosti, aký bol váš vzťah s rodičmi: čo vám dali a ako ste ich skutočne vnímali. V mnohých prípadoch si uvedomíte, že vám čosi špeciálne chýbalo – čosi, čo ste si neuvedomovali, pretože ste to nechceli vidieť.
A teraz porovnajte súčasné poranenie s tým poranením z detstva. Mali by ste jasne vidieť, ako oboje je jedno a to isté. Precíťte podobnosť pocitu poranenia, až sa vám podarí obe poranenia spojiť do jedného. Tomu hovoríme „synchronizovanie poranení“.
Keď začnete vnímať podobnosť medzi starou ranou a tou súčasnou, začínate sa už miesto poranenia venovať procesu. Začínate rozumieť, prečo k poraneniu došlo, ako sa nutne muselo poskladať tak, ako sa poskladalo, pretože aj vy ste svojím správaním k nemu prispeli… Nestačí chápať to mentálne; potrebujete to prežiť emocionálne. Potrebujete precítiť bolesť súčasne s porozumením, prečo vznikla. Tým nastáva „odpúšťanie“ – sebe, situácii a ostatným hercom v nej.
Keď sa dostanete sem, treba sa vrátiť znovu k pôvodnému nedostatku a prestať ho vnímať ako tragédiu. Tá láska, ktorú ste si priali, bola zaujímavá vtedy – ale dnes sa posunula niekam inam a dnes už potrebujete iný druh lásky. Dnes už nie ste dieťa a detská láska vám je nanič. Máte šancu rozhodnúť sa, ako so súčasnou bolesťou mienite narábať ďalej.