Teraz čítam Evu Pierrakos: The Pathwork of Self-Transformation a budem vás chvíľu otravovať s výpiskami, pretože aspoň mne to hodne dáva (niektoré kapitoly až na druhýkrát, podľa toho, ktorou nohou ráno vstanem 😛 ). Dnes ideme na oblasť vzťahov a toho, ako v nich znovuprežívame „poranenia“ detstva. Pierrakosová je tancmajsterka a kanál, ale jej muž je psychológ, a tak za jej channelingami je hodne veľa zdravej psychológie, čo aspoň mne robí dobre, hoci práve túto kapitolu som prvýkrát musela preskočiť, pretože som penila nad tým, ako niekto delí lásku na „nevyzretú“ a „vyzretú“ bez toho, aby zadefinoval, čo je čo… Ale pospala som ešte jenu nôcku, znova otvorila knižku a už to išlo 😛 .
Začneme citátom, ktorý ma oslovil:
„Očistiť“ svoju dušu znamená zbaviť ju samodeštruktívnych vzorcov a pripraviť ju na kontakt s vnútorným Bohom.
Toto je najpragmatickejšia verzia očisty duše, akú som kedy zažila. 🙂
No a prechádzame na nevyzretú a vyzretú lásku. Svoje interpretácie si robte sami, ja sa budem snažiť hovoriť zo svojej roviny porozumenia.
Pierrakosová vychádza z toho, že väčšina detí od svojich rodičov nedostáva vyzretú lásku, len takú tú „nevyzretú“. Ako dospelí potom idú životom nevedome sa dožadujúc toho, čo im chýbalo v detstve.
Vyliečenie tejto rany nemôžeme nájsť prianím si, aby veci boli iné a aby sa ľudia naučili, ako dávať vyzretú lásku. Vyliečenie nájdeme jedine v sebe.
Je silné prepojenie medzi detskými nenaplnenými túžbami a ťažkosťami a problémami, s ktorými sa potýkame ako dospelí.
Deti nemajú spôsob, ako dať svoje potreby do slov. Nedokážu porovnať to, čo majú oni, s tým, čo majú iní. Nevedia, že by mohlo existovať aj niečo iné. Veria, že veci sú tak, ako majú byť. Alebo, v extrémnych prípadoch, sa cítia nesmierne izolované a majú pocit, že ich osud je mimoriadny, nepodobný na osudy iných ľudí. Oboje je nezmysel a zakladá sa na pocite, ktorý deti majú, ale vedome neregistrujú. Ako vyrastajú, nedokážu preto pochopiť, prečo sú vnútorne nešťastné, ba niekedy ani netušia, že sú nešťastné.
Ak vás niečo trápilo, keď ste vyrastali, bez toho, aby ste to boli schopní vysvetliť racionálne, vedie to obvykle k pocitom previnenia a nepohody. Preto ste sa to snažili zamiesť pod koberec čo najdôkladnejšie.
V dospelosti potom máte večne problémy, pretože prejavujete opakované vzorce správania, ktoré majú svoje korene v pokuse znovuinscenovať bolestivú situáciu z detstva a „napraviť“ ju. Toto podvedomé nutkanie je veľmi silný faktor.
Najčastejší spôsob, ako sa pokúšate „vyliečiť“ detské poranenie, je voľba vášho romantického partnera/ov. Ak jeden z rodičov nenapĺňal to, čo ste potrebovali, podvedome si budete vyberať partnera s podobnými osobnostnými aspektmi. Ak rodič nedokázal skutočne a nefalšovane milovať, ani váš partner toho nebude schopný – podľa toho si ho totiž vyberáte. Ale súčasne v svojom partnerovi budete hľadať aj aspekty druhého rodiča, ktorý viac dokázal naplniť vaše potreby. Takže vlastne znova hľadáte svojich rodičov – často veľmi subtílne a nenápadne – v partneroch, priateľoch alebo iných medziľudských vzťahoch, ktoré si utvárate. Poranené dieťa vo vás znova vytvára podobné situácie a snaží sa ich „vyhrať“, aby konečne dokončilo situáciu, ktorú kedysi vyhrať nedokázalo.
Táto stratégia je chybná a dokonale deštruktívna. Tak po prvé, je len falošná predstava, že ste vtedy „prehrali“. Preto je rovnako falošná aj predstava, že by ste tentokrát mohli „vyhrať“. Po druhé je rovnako nepravdivé, že nedostatok lásky, ktorý ste ako dieťa mohli zažívať, je vskutku taká obrovská tragédia, ako vám to nahovára vaša myseľ.
Tým, že sa snažíte znovuzinscenovať situáciu z detstva, podvedome si vyberáte partnera, ktorý bude mať povahové črty podobné s vaším rodičom. Ale presne tieto povahové črty budú zodpovedať za to, že ani teraz nedostanete tú lásku, po ktorej túžite, ako ste ju nedostali ani vtedy! Slepo veríte, že ak budete viac tlačiť a viac situáciu znásilňovať, váš rodičopartner sa poddá… ale to on nedokáže. Nie s tými vlastnosťami. To by sa bol poddal už vtedy, v detstve. Ale vy ešte stále dúfate „tentokrát to bude iné!“ Kedykoľvek sa pristihnete pri tejto myšlienke, môžete si byť istí, že niečo znovuinscenujete.
Ak dnes už máte partnera, rozprávanie o tomto konflikte vám možno otvorilo oči pre to, kde a ako sa podobá na vášho rodiča, kde má rovnako nevyzretý prístup.Ale s vedomím, že len znovuinscenujete minulosť, už nemusia byť jeho nedokonalosti také tragické, ako boli u vašich rodičov.