Ak sa chcete udržať na pozitívnej strane života, k základným prístupom patrí to, že prestanete na ľudí reagovať schématicky – a negatívne. Ak k vám pristúpia negatívne oni, pripomeňte si, že nezodpovedáte za to, ako sa cítia oni, ale plne zodpovedáte za to, ako sa budete cítiť vy. Ak sa necháte vytočiť… nuž, viete, čo treba urobiť…
Napriek tomu nás niekedy negatívni ľudia zachytia a podarí sa im aspoň na okamih na nás vyšplechnúť ich negativitu. Vtedy sa treba vyvarovať jedného – dávať im „mená“ či „označenia“. Je to pre nás jednoduchšie, pretože túto „nálepku“ vkladáme ako nárazník medzi nepríjemnú situáciu a nás. Umožňuje nám zdvíhať obočie, uškŕňať sa nad tým druhým a cítiť sa nadradene. Sem patria označenia ako „nerozumný“, „šibnutý“, „blbec“, „ksicht“, „hovado“ 😛 a podobne.
Lenže toto negatívne „nálepkovanie“ s nami robí jedno – kotví v nás negatívny pocit, ktorý zo stretu s danou osobou máme. Dáva mu konkrétnu formu a upevňuje ho v našom živote. Hovorí o tom, že sa nám stalo zle, posúva nás do pozície obete a spôsobí, že sa začneme cítiť ukrivdene a negatívne. Ak nálepku z daného človeka okamžite nesnímeme, stane sa z nej jeho stredné meno a od tohto dňa až do konca našich dní s ním budeme jednať tak, ako sme si ho nazvali. Čiže inými slovami: prijali sme jeho negativitu za svoju vlastnú a umelo si ju vďaka nálepke v živote udržiavame.
Takisto niekedy podobným spôsobom narábame sami so sebou – dávame si nálepky ako „babrák“, „neschopák“ alebo „debil“. Tieto nálepky sú vrcholne neláskavé. Vzali jedu situáciu, kedy sme zlyhali, a spravili z nej našu novú identitu do celého zvyšku života. Keď o sebe hovoríme škaredo, nedokážeme sa vyladiť na pozitivitu. Budujeme okolo seba začarovaný kruh porážky, nedôvery a bezmocnosti.
Takže ak niekto na nás vychrstne svoju negativitu, alebo ak niečo zbabreme my sami, potrebujeme si dať pozor a hlavne „nenálepkovať“, pretože táto nálepka nebude veľmi láskavá… Lenže láskavosť je presne to, čo v tej chvíli potrebujeme uplatniť! Miesto toho, aby sme niekoho zaškatuľkovali ako „prípad“, skúsme porozumieť, z akého vnútorného stavu musí práve teraz konať, keď sa to navonok prejavuje takto… Niekedy postačí už len náš záujem o jeho motívy – a jeho správanie sa zmierni.
A keď my sami niečo nezvládneme, vezmime to len ako situáciu, nie ako vyhlásenie o tom, kto sme. 🙂