Nemci majú také príslovie/porekadlo, že „dávať je požehnanejšie ako brať“. Neviem, ako sa to povie po slovensky, ale tu je k tomu úvaha od Roberta Betza, ktorá stojí za to:
Dávať NIE JE požehnanejšie ako brať
Ako veľa iných starých tradovaných porekadiel aj „dávať je požehnanejšie ako brať“ celkom poplietlo množstvo ľudí a uviedlo ich do stavu nedostatku. Tí, ktorí ho hlásali a ešte dnes hlásajú, naopak sami brali radi a hodne.
Keby nikto nebol ochotný niečo prijať, asi by ste so svojou ochotou dávať vyzerali poriadne uletene. Ja si rád dosadzujem miesto „brať“ slovo „prijímať“. Kto nie je pripravený prijímať dary života, pretože si napríklad myslí, že si ich ezaslúži alebo si ich musí najprv vyslúžiť tvrdou prácou, ten vytvára stavy nedostatku na hmotnej i nehmotnej rovine.
Si ochotný prijímať, alebo sa cítiš, že niečo tomu, kto dáva, dlhuješ? A nabehneš potom chytro s vlastným darom? Ak máš dlhy, pátraj po svojich pocitoch previnenia. Oboje veľmi často spolu súvisí.
Robert Betz
Viem, že sme tu už diskutovali neschopnosť alebo neochotu prijímať. Vezmite si to ako úzke hrdlo na prietoku energie – ak nie ste schopní prijímať, nepriteká do vás dostatok energie – tak z čoho potom máte dávať?
Ak neviete prijímať – kde sa ešte stále nemáte radi? Kde podbiehate svoju vysoko postavenú latku? Kde so sebou nesiete pocit zlyhania?
Kde ešte stále nie ste komfortní v svojej koži?