Citliví introverti majú problém počúvať kritiku. Pretože sú vysoko empatickí, nemajú veľmi pod kontrolou to, že do seba nasávajú emócie a energiu iných ľudí. A pretože sú empatickí, záleží im na tom, čo iní hovoria a myslia si – a to aj vtedy, keď sami majú dôveru v svoje schopnosti.
Pre iné osobnostné typy, ktoré uznávajú predovšetkým vlastnú mienku alebo stoja oboma nohami pevne na zemi, to môže vyzerať ako nepochopiteľné. Budú sa čudovať, prečo si v hlave ešte stále premieľate niečo, čo niekto povedal pred rokmi, alebo prečo vás rozhodilo niečo, čo vám v komentári napísal nejaký celkom neznámy človek na sociálnych médiách…
Iste, z ich pohľadu je nerozumné pripúšťať si postoje a názory iných ľudí, ale keď je niekto citlivý introvert, má načúvanie a sledovanie správania iných zakódované doslova v DNA. Silno preciťuje každú formu spätnej väzby a keď je pozitívna, cíti sa dobre a plnohodnotne, lenže kritika v ňom vyvoláva pocit menejcennosti a nevyhovovania.
Keď ide o kritiku, potrebuje citlivý introvert odstup a priestor na to, aby porozmýšľal o tom, čo kto povedal a prečo to povedal. Slová a štýl komunikácie sú pre citlivých introvertov bývajú extrémne dôležité.
Čo s kritikou?
Ak ste citlivý introvert, máte pravdepodobne tendenciu brať veci osobne. Tu sú štyri tipy, ktoré je dobré si uvedomiť, až príde najbližší kritický osteň:
1. Existuje niečo ako „projekcia“
Citliví introverti priťahujú toxických ľudí a narcisov. Sústavný príliv kritiky, ktorý od takýchto ľudí prichádza, dokáže časom rozhlodať aj veľmi pevné sebavedomie a málo citlivú dušu. Je dôležité si uvedomiť, že v kritike od toxických ľudí dochádza k tomu, že svoje vlastné nedostatky premietajú („projekujú“) do vás, čím vo vás vyvolávajú pocit, že to vy ste ten, čo má problém.
Napríklad narcis vás obviní, že ste zlý priateľ, hoci on je ten, čo sa k vám správa dominantne. Alebo kolegyňa, ktorá má rozhasené vzťahy s mužmi, vás obviní, že ste úspešná len preto, lebo na nich gúľate očami.
Ľudia sa uchyľujú ku kritike často vtedy, keď sa sami cítia neistí s nejakou oblasťou ich vlastného života. To, čo nechcú, aby si iní všímali na nich, kritizujú na ostatných, pretože tým sa stavajú do roly hodnotiteľa, ktorý stojí mimo všetkých pochybností. Čiže ak vás niekto sústavne kritizuje, môže to byť tým, že chce, aby rozoberali vás a nie jeho. 🙂
Takže pri najbližšej kritike si vytvorte odstup a pozrite sa na to, či je tá kritika skutočne o tom, čo vy robíte alebo nerobíte, alebo o tom, že ten druhý má názor, ako by ste to mali robiť inak. Jeho komentáre k vám totiž vôbec nemusia mať nič spoločné s vami.
2. Nie každá kritika je rovnako platná
Ak viacero ľudí hovorí tú istú vec, značí to, že nutne musí byť pravdivá? Nuž, neznačí… Ak sú tí ľudia iného, a dosť opačného typu ako vy, tak vlastne na vás pozerajú veľmi podobnými očami a bude im prekážať to isté. Navyše ak ste citliví introverti, ostatní pre vás majú obvykle len málo porozumenia. Ste skôr uzavretí a nevešiate každému hneď všetko zo svojho súkromia na nos, takže prípadný kritik vidí len malú čiastku z toho, kto skutočne ste – príslovečný vrchol ľadovca. Niekto vás môže považovať za mľandravých len preto, že ste tichí a ohľaduplní. To, že v sebe máte obrovskú silu a dokážete zdolávať veľké príkoria, pravdepodobne vôbec netuší.
Ak viete, že sa kritik mýli, je prijateľné nesúhlasiť s ním. A toto môže byť pre citlivého introverta ďalší problém, pretože je orientovaný na súlad a harmóniu. To však neznamená, že musíte po zvyšok života žiť s falošnou predstavou iných o vás.
3. Vyžiadajte si druhú, tretiu a štvrtú mienku
Niekedy sa dostanete do začarovaného kruhu, kedy si rozoberáte kritickú pripomienku a neviete, čo si o nej myslieť. Ak si neuvedomíte, že máte odlišné vnímanie ako iní ľudia, môžete začať spochybňovať sami seba. Vtedy je dobré porozprávať sa s inými ľuďmi, ktorí sú povahovo podobní vám, ktorí vás poznajú a nepotrebujú si na váš úkor nič uhrávať. Rozhodne sa vyhnite diskusii o kritike s negatívnymi ľuďmi alebo náhodnými známymi na chatovacích fórach, ktorí by pravdepodobne len začali búšiť do vašich boľavých miest!.
Možno zistíte, že ľudia podobného typu vidia veci inými očami ako ten, čo vás kritizuje. Ak však zistíte, že kritika je oprávnená, ideme ďalej:
4. Oprávnená kritika nedefinuje vašu hodnotu
Niekedy musíte negatívnej spätne väzbe načúvať, ak sa chcete posunúť ďalej. Napríklad nadriadený poznamená, že sa počas porád dávate do módu „standby“. Alebo vás partner upozorní, že nedokážete vyjsť s mesačným rozpočtom. Alebo že zabúdate veci. Nestaráte sa o seba.
To, že to spozorovali, z vás ešte nerobí horšieho človeka. Každý robý chyby – aj tí najúspešnejší ľudia. Ak neviete, ako zareagovať na kritiku, tak stačí poďakovať za to, že vám to povedali, prípadne prisľúbiť, že si na to začnete dávať pozor. Netreba vysvetľovať (a už vonkoncom nie zdĺhavo). Nepovedali to preto, aby ste sa obhajovali. Povedali to preto, že vás chceli upozorniť, že by si priali iné správanie – tak im ho dajte.
Ak ľuďom na vás záleží, budú vám kritiku podávať konštruktívnym spôsobom, aby neponičili vaše sebavedomie. Netrápte sa nad tým, že potrebujete o kritike rozmýšľať dlhšie ako iné osobnostné typy. Váš typ má jednoducho túto boľačku; ostatné typy majú iné boľačky. Dôležité je, aby ste vždy poznali svoju hodnotu a nedovolili kritike, aby vám z nej ujedala.