Naše vnútorné nastavenie rozhoduje o tom, ako budeme vnímať život a ako ho budeme prežívať. Keďže život máme len jeden jediný, je dôležité, aby sme ho žili tak, že si každý večer môžeme líhať s pocitom, že „dodnes to nebolo márne“. Čo ak sa zajtra nepreberieme? Čo by sme ľutovali, že sme nestihli?
Ústredná otázka tohto týždňa bude:
Žijem, aby som vyhral – alebo žijem, aby som neprehral?
Ak žijeme, aby sme vyhrávali, prežívame každý okamih naplno, pretože nemáme obavu sa doňho vnoriť. Čokoľvek príde – to dobré rovnako ako to zlé – je len skúsenosť, ktorá nijako neovplyvňuje dôveru v našu schopnosť vyťažiť z každého okamihu maximum.
Ak žijeme v stave „len neprehrať“, sústavne obmedzujeme svoje možnosti. Navyše tým, že stále striehneme na možné protivenstvá, sami sa hypnotizujeme do stavu obete, ktorej sa dejú veci a ona ich potrebuje odrážať. Z tohto stavu zažívame okamihy ako niečo, čo treba pretrpieť, nie čo si treba užiť…
Urobte si svoj zoznam „od života ešte očakávam“ a potom sa doňho pustite – položku po položke. Vaším cieľom nie je odfajfkovávať niečo, ale naučiť sa líhať si večer s pocitom, že tento deň ste dali na výbornú, že doteraz ste všetky dni dali na výbornú – a že pred sebou máte ešte zopár dní, kedy to znova dáte na výbornú. 🙂
Neodsúvajte veci na neskôr len preto, že potom budete v niečom lepší, budú iné možnosti alebo najprv potrebujete dotiahnuť niečo iné.
Keby ste sa zajtra nemali zobudiť – mrzelo by vás niečo?