„Nemáš sa čoho báť z toho, že si uvedomíš, čo všetko v tebe už je [emócie]. Ak pred tým zatvoríš oči, neprestane to existovať.“
Eva Pierrakos
Nepotrebujete sa vzdať toho, čo vo vašich očiach vyzerá ako ochrana, len sa na to pozrieť objektívnymi, vedomými očami pravdy. Niekedy, keď sa vynoria nejaké dlho potláčané emócie, vyvolá to v nás silný odpor. Tento odpor je len príznak, že sme niečo po dlhý čas a veľmi dôsledne potláčali – napríklad preto, že to nepasovalo do nášho obrazu „dobrého človeka“ alebo „osvieteného človeka“.
Vďaka tomuto potláčaniu emócia, ktorá predsa len nejakým spôsobom našu bariéru prelomí, sa sprvu objavuje v tých nevhodných okamihoch a bude taká silná, že nás celkom dopletie. Ale po relatívne krátkom čase, keď sme vnútorne úprimne rozhodnutí jej čeliť a porozumieť, sa deštruktívne emócie začnú objavovať v tom vhodnom čase a v sile, ktorú budeme schopní zvládať a budeme ju vedieť využiť na získanie porozumenia.
Ak nás nejaká negatívna emócia nečakane ovládne a nedokážeme ju potlačiť ani vyvážiť, je to z jej strany istý spôsob „hádzania sa o zem“: „Vidíš, donútil si ma urobiť toto a teraz vidíš, kam to vedie!“
Je dôležité si toto uvedomiť: emócia, ktorej sme sa dlho nevenovali, prichádza v sile, ktorá nás donúti vziať ju na vedomie a začať s ňou niečo robiť. Preto je rovnako dôležité necítiť sa vinný za to, že také emócie máte, ktoré vysoko prevdepodobne nezodpovedajú vášmu idealizovanému obrazu o sebe. Ak sa naučíte akceptovať realitu miesto skrývania sa za tento idealizovaný obraz, sila negatívnych emócií klesne. Samozrejme, neprestanete ich cítiť, ale už nebudete mať pocit, že ich nemáte pod kontrolou. Ten silný vplyv, ktorý na nás negatívne emócie majú, až do tej miery, kedy sa bojíme, že ich nezvládame, nie je vyvolaný ani tak ich existenciou, ako skôr našou neochotou akceptovať ich, pretože nezapadajú do nášho idealizovaného sebaobrazu. Negatívne emócie by sme vnímali ako oveľa menej rušivé, keby sme sa tak zubami-nechtami nedržali nášho idealizovaného sebaobrazu a neboli takí neochotní poslať ho do bažín. Len čo sa rozhodneme, že ho nepotrebujeme, že nemáme potrebu sa v našich očiach idealizovať, veci sa skokovo zjednodušia. Začneme negatívne emócie vnímať spôsobom, ktorý nám umožní rásť – získame z nich porozumenie pre rôzne životné situácie a rôzne ľudské reakcie.
Pamätajte si: emócie ako také nie sú nebezpečné; nebezpečnými a mocnými ich robí naše vlastné sklamanie nad sebou samými. Rozčarovanie. Pocit, že „podliezame“ náš vysoký ideál.
Emócie sú „nebezpečné“ len vtedy, ak sa tak rozhodneme. Ak vhodne neporozumieme vnútornému hnevu, hodí sa o zem a to malé, nenaplnené dieťa v nás začne biť napravo-naľavo a poničí nás i iných ľudí okolo nás. Nájdite v sebe to dieťa, ktoré sa chystá udrieť, a získate kontrolu nad vývojom negatívnej emócie bez toho, aby ste ju museli potláčať. Vyjadrite ju konštruktívnym spôsobom a naučte sa z nej. (Už sme tu mali žiarlivosť na úspechy iných a závisť a návrh začať vlastný blog o tom, čo mnou najviac hýbe. To je také „konštruktívne vyjadrenie“ negatívnej emócie.) Nájdite oblasť, v ktorej máte nechutný pocit, že sa vám niečo odopiera, a budete schopní nadhľadu, pretože uvidíte, aké monštrózne a nenaplniteľné požiadavky na vás to nenasýtené vnútorné dieťa kladie.
Nájdite v sebe oblasti, kde sa hneváte na svet, že vá neumožňuje/neumožnil byť v súlade s vaším idealizovaným sebaobrazom, kde máte pocit, že vám zabránil byť tým, čím ste mohli byť, keby vás neobmedzoval.
Takže nakoniec je vidno, že celá negativita nepochádza z existencie negatívnych emócií ako takých, ale z toho, že neakceptujete svoje skutočné ja a viníte svet za to, že vám nedovolil byť tým, čo si myslíte, že by ste mohli byť, keby vám to ten zlý svet bol dovolil… 😉 To je pravá podstata sily negatívnych emócií a máme ju plne v svojich rukách.
Názov článku obsahuje moju obľúbenú formulku, ktorá mi pomohla začať sa akceptovať a menej sa starať o to, aby som nepoškodila svoju vlastnú výkladnú skriňu. 🙂