Našu nespokojnosť (rozrušenie vnútornej pohody) si v živote vytvárame sami. Nie sme na vine, ale napriek tomu sme zapríčiňovatelia toho, čo zažívame v svojom malom, osobnom svete, i vo veľkom svete okolo nás. My všetci. Všetci spoločne podvedome vytvárame niečo, čo vytvoriť ani nechceme. Jednak preto, že sme to robili už celé generácie a jednoducho sme sa do tohto štýlu narodili a boli sme tak výchovou naformátovaní. Ide o prevzaté vzorce myslenia a správania, hlavne o vzorce odsudzovania (seba samého) a obviňovania (iných). Len čo sa nám nejako nedarí, okamžite hľadáme čiernu ovcu. Kto je na vine? Obvykle to býva 1, 2, niekedy aj 3 ľudia; celé rodiny sa často sústreďujú na jednu čiernu ovcu: „To je ten blbec… Keby on bol iný, potom by sme sa mali oveľa lepšie!“
Lenže tieto čierne ovce nie sú v našom živote náhodne. Pritiahli sme si ich. Ako? Spôsobom, akým o sebe zmýšľame. Napríklad ak sa sústavne odsudzujeme. Keď si sami seba nevážite, keď sa podceňujete, nemôžete očakávať od svojho prostredia, že vám povie: „Ale my to vnímame celkom inak!“ To, čo vyžarujeme, k sebe priťahujeme. Ak teda vyžarujeme myšlienky odsúdenia, ľútosti, nariekania, nevyhovovania, tak tieto myšlienky zapríčinia veľmi nízku, stiesnenú vibráciu v našom energetickom tele. Iní podvedome túto vibráciu zachytávajú a tí z nich, ktorí ju majú podobne nízku a podobne sami na sebe niečo odmietajú a obviňujú, tak s radosťou kopnú do toho, kto je na tom podobne – cez neho trestajú seba. Tým, že posilňujú svoj obraz o svete ako o nepriateľskom mieste, kde si možno kopnúť do každého, kto je na tom biedne.
Úloha: Pozrite sa v rodine alebo medzi známymi, koľko čiernych oviec nájdete. Kto to je? Bývalý partner? Pubertálne dieťa? Šéf? Kolegyňa? Rodičia?
A za čo je vinný? Čo na ňom kritizujete?
Ak si takýchto ľudí priťahujeme, má to ešte jeden efekt – utvrdzujú nás v našom presvedčení, že to a hento nie je v poriadku, a posilňujú ho. Máme v prostredí potvrdenie toho, že sme sa s naším odsúdením a kritizovaním nemýlili.
Ak sme od roku 2012 vystavení pôsobeniu silnej energie (anjeli ju nazývajú „psí“ a je to niečo ako superzosilňovač), všetky nepohody, nevyváženosti sú nafukované do obrovských rozmerov a sú zdrojom toho, čo vnímame ako vnútornú nepohodu, rozrušenie, nespokojnosť.
Nespokojnosť je signál, že niekde s niečím nie sme „v mieri“. Preto je dôležité pozrieť sa, akým spôsobom tú nezmierenosť vytvárame.
Tiež máte pocit, že tento svet by mal byť zmierlivejší? Ak áno, pozor – táto predstava je ne-mierna, vyvolávajúca nespokojnosť, pretože hovorí: „svet by mal byť iný, než práve je“. A to je odmietanie tohto sveta. Obvinenie. Hovorí, že tento svet nie je v poriadku. A hnevom, obviňovaním a ukazovaním prstom sa ešte nikdy mier nedosiahol. Vždy je moc v rukách niekoho iného, nie nás… a to je omyl.
Pretože my, drobní a nevýznamní ľudkovia, svojím vyžarovaním tvoríme mocnú energiu. A to, čo sa tu dnes zhmotnilo, je výsledok vyžarovania generácií pred nami – a aj nás samotných dodnes.
Nie je to tak, že nemáme moc. Máme moc – vytvárať stavy v svojom vnútri, ktoré sa potom premietnu do okolitého sveta a ovplyvňujú ho. „Vrana k vrane sadá.“ Ak máme okolo seba hnusný svet, ktorý musíme večne len kritizovať – no hádajte, kto si ho pritiahol?
Máte pochybnosť, že to tak funguje? Tak sa uvoľnite a nezávisle od toho, či tomu veríte alebo nie, si povedzte v duchu „tento svet by mal byť mierumilovnejší“. A teraz sledujte, ako na to zareaguje telo. Bude pokojnejšie alebo nepokojnejšie? Uvoľnenejšie alebo stiahnutejšie? Je v nás väčší alebo, naopak, menší pokoj?
Zistíte, že po myšlienke „tento svet by mal byť mierumilovnejší“ nasledovali hodne nemierumilovné pocity: úzkosť, napätie, stres, odťahovanie sa.
Skúste to naopak. Tentokrát si povedzte „svet je v poriadku presne taký, ako práve je“. A zasa sledujte pocity svojho tela po tomto vyjadrení. Pravdepodobne pocítite uvoľnenie a otvorenosť, nijaké sťahovanie sa („kŕčovanie“).
Mimochodom, toto môžeme využiť aj pri testovaní, ak máme nejakú utkvelú predstavu. Je pravdivá alebo nie je pravdivá? Ak je pravdivá, telo na ňu reaguje uvoľnením a rozšírením (=bez problémov necháva jej energiu plynúť a nevytvára jej prekážky/úžiny; nekŕčuje sa). Ak pravdivá nie je, výsledkom bude kŕč alebo úzkosť.
Takže sa vráťme k tej nespokojnosti. Náš veľký problém je, že nevieme veľmi konštruktívne narábať s emóciami. Pritom je veľa emócií, ktoré sú vibračne veľmi blízko k nespokojnosti: hanba, vina, malosť, menejcennosť, ale najbližšie k nespokojnosti je pocit bezmocnosti. A s bezmocnosťou máme všetci svoje skúsenosti z detstva, kedy sme sa na jednej strane hrali, ale na druhej sme boli závislí na iných a preto bezmocní. Tu sa už dostávame k hnevu a podráždenosti. Pocity bezmocnosti, ktoré sme sa nikdy nenaučili vedome prežiť, prichádzajú k nám teraz v podobe „vonkajších rušení“ a vyvolávajú hnev a nenávisť.
Nad tým sa potom zbierajú pocity ako závisť, žiarlivosť, pocit, že sme ukrátení a iní majú viac/lepšie ako my. Nedoprajeme im. Bojíme sa, že by sme tým sami o niečo prišli. Ľutujeme, že sme niečo (ne)urobili alebo neurobili inak.
Je ešte jeden mocný zdroj nespokojnosti: ak sme si vytvorili v hlave obraz nejakého ideálu a teraz seba a iných k tomuto ideálu prirovnávame. Ideál neexistuje a tak ho nikto nemôže dosiahnuť. Ale tým, že sa naň upíname, vytvárame si v živote zdroj nespokojnosti.