Toto je vecný obsah článku na Eprakone, na ktorom budeme budovať celú našu prácu so strachom. A áno, číslo úlohy nepatrí do tohto bloku, ale už do štvrtého. 🙂 Ideme si „predpracovávať“. Tento i budúci týždeň. 🙂
Okolo strachu sa točíme už od prvého dňa, pretože to je to, čo tvorí obmedzenia na našom energetickém tele („bloky“) a na našich schopnostiach („predsudky, samonastolené obmedzenia“). Existuje viacero prístupov k strachu. Začneme ezoterickým, spracujeme celú tému vo viacerých článkoch tak, aby sme priebežne popracovali aj na svojich strachoch, a až potom sa pustíme do tej „psychologickej“ práce, ktorá je ťažšia a náročnejšia a bude dobre, keď ňou nebudeme musieť preháňať každú obavičku, čo sme kedy mali.
Dnes sa ideme pozrieť na to, prečo máme toľko strachov. V podstate sme vrece plné strachov, každý jeden z nás. Niektoré strachy sme prevzali po predkoch, iné do nás nahvízdala spoločnosť procesom socializácie, teda prispôsobovaním jednotlivca tak, aby dokázal fungovať v podmienkach danej spoločnosti (kultúrneho, sociálneho a etnického kontextu).
A ak ste si pri poslednej vete povedali, že neviete, čo to znamená – nuž, ani ja 😉 , ale znie to fajn, ta ňe? 😛 Nie, vážne: Prostredie, do ktorého sme sa narodili, má isté nepísané normy. Aby ste nenarážali večne do iných a nemali s nimi spory, potrebujete tieto normy poznať a dodržiavať. Aby sme ich poznali, o to sa starajú naši rodičia, školy, kultúra, história, médiá, náboženstvá. Aby sme ich dodržiavali, o to sa stará právny a policajný systém, cirkev a armáda. Niektoré zdroje tieto pravidlá pripisujú akejsi „svetovej vládnucej elite“, ktorú nazývajú Annunnaki (potomkovia boha Ana zo sumérskej mytológie). Hovorím to len preto, že mi niekedy možno nejaké to „Annunnaki“ prekĺzne. Neviem, kde je pôvod, a neriešim. Vidím, kde je problém – a riešim ten. 🙂 Odporúčam postupovať vysoko podobne a nezdržiavať sa ideologickými debatami. Každá ideológia je v konečnom dôsledku len interpretácia zážitkov a postrehov jedinca a ako taká plne platí pre jej tvorcu, ale nie pre zvyšok ľudstva. 🙂 Keď si dokážete tento postoj v sebe ukotviť, polovica vašich problémov (a strachov) sa v okamihu stratí. 😉
Strach je najväčšia a jediná skutočná prekážka, ktorá nám bráni naplno realizovať svoj existujúci potenciál. Prečo, k tomu neskôr v texte.
Nuž, späť: máme nejaký kultúrno-sociálny systém a ako deti sa rodíme úplne nenaformátovaní. Cieľom výchovy je naformátovať nás tak, aby sme do systému zapadli. To sa robí tým, že správania, ktoré systém neobľubuje, sú opatrené nejakým strachom, aby sme ich nerobili. Kedykoľvek sa niečoho bojíme, vzdialime sa od tej veci, ktorej sa bojíme. Ak sa bojíme ohňa, nepribližujeme sa k nemu. Ak sa bojíme niektorých aspektov fyzického sveta, utekáme od nich. Ak sa bojíme prejaviť niektoré aspekty svojej povahy, zabránime si v tom tým, že z nich stiahneme svoju energiu. Vytvoríme tak energetický blok, ktorý nám niečo neumožňuje.
Takže sme deti a „nepopísaný list papiera“. Vieme dať navonok všetko, čo je v nás – bez obmedzení a pochybností. Čomu dávame voľný priechod, toho energiu v prostredí posilňujeme. No a prostredie nepotrebuje, aby sme posilňovali svoju nezávislosť, ale odovzdávali energiu jemu, „systému“, a posilňovali ten. Tak sa do toho pustí a naformátuje nás na svoj obraz. Výchovou sa naučíme, že napríklad nemáme poučovať starších. Že dospelí majú vždy viac pravdu ako my. Že dobré dieťa neodvráva. Za tým všetkým sa skrýva princíp strachu: ak ty nebudeš poslúchať, ja (rodič) ti uberiem svoju lásku. Deti sú závislé na tom, aby sa o ne niekto staral, tak držia hubu a krok a po čase preberajú postoje rodičov a školy do svojich vlastných presvedčení a tie potom vnucujú svojmu prostrediu.
Strach slúži dvojakému účelu: zabezpečuje nám prežitie medzi seberovnými a vytvára z nás nemysliace stádo, ktoré sa ľahšie riadi. A je jedno, či ho riadia nejakí Annunnaki alebo tá potreba narástla samorodo tým, že inak by ľudia neprežili v takej koncentrácii, ako dnes žijeme – systém potrebuje mať stádo a každé vybočenie preto trestá. Napríklad odňatím požitkov (bezdomovci). Napríklad odňatím slobody (väzni). Napríklad vytesnením na kraj spoločnosti („on je taký divný“). Napríklad odňatím života („oni môžu zaútočiť na náš systém a sú pre nás ohrozením, preto zaútočme my na nich ako prví a zlikvidujme ich“).
Ale náš strach má aj jeden pre nás veľmi výhodný aspekt: je to bezpečnostný ventil, ktorý bráni tomu, aby sme postúpili ďalej, ak na to ešte nie sme pripravení.
Nemôžeme začať používať náš zhmotňovací sval, kým je naša myseľ ovládaná neznášanlivosťou, egom, chamtivosťou a komplexmi menejcennosti. Klasický príklad, čo nastane, je Hitler a sfanfrnená masa ľudí, ktorí vibrovali na podobnej úrovni. To je totiž zákon rezonancie: priťahujeme tie veci, na vibračnej úrovni ktorých sa nachodíme my sami.
Celá naša práca na sebe bude vlastne postavená na pomalom „šúpaní cibule“ – na odbaľovaní a neutralizovaní našich väčších i menších strachov. A nebude to o intelektuálnom pochopení; toto je začiatok nechutnej roboty.
Úloha k textu:
Vaša prvá úloha spočíva v tom, že si urobíte zoznam svojich strachov. Založte si nejakú A4 a rozdeľte ju na dva stĺpce – jeden široký a jeden úzky.
Dnes začneme zapĺňať ten široký. Noste papier so sebou a zakaždým, keď pocítite nejaký strach/obavu/samonastolené obmedzenie (napr. typu „ale to sa nerobí“), zapíšte si ho do toho širokého stĺpca.
Úzky stĺpec zatiaľ nechávame nazaplnený. (Môže byť aj hoooodne úzky.)
Ako budeme postupovať ďalej, budeme zapĺňať aj ten úzky stĺpec. A naučíme sa, ako tieto strachy zneutralizovať. 🙂