Zo staršieho článku na Eprakone:
Starý, vekom ohnutý muž v podkroví preberá krabice s vecami zo svojej minulosti. Osviežuje si tak spomienky. Berie do ruky staré fotografie a pripomína si svoju zosnulú ženu. Spomienky mu nikdy nechýbali, ale odkedy odišla, čas sa preňho zastavil.
V krabici nájde denník svojho syna, keď bol ešte maličký. Vtedy mal nejakých 6 rokov. Dnes je to už dospelý muž a odsťahoval sa preč, takže sa vídajú len zriedkavo. Starký potrasie hlavou. Ani si neuvedomil, že jeho syn si kedysi písal denník… Prečo jeho žena všetky tie haraburdy odkladala?
Prelistuje si synov denník. Pod ním je ďalší zošit, tentokrát jeho biznis-diár. V koži a s menom vytlačným zlatom. Vyzerá smiešne oproti denníčku jeho syna – obyčajnému zošitku písanému rukou.
Otvorí svoj vlastný denník a pozrie sa na stranu, kde ho otvoril. Je to stručná poznámka:
“Stratili sme s Jimmym celý deň na rybačke. Nič sme nechytili.”
A potom, hnaný zvedavosťou, si nalistuje presne ten istý deň v denníku svojho Jimmyho, že čo tam napísal on. Veľkými, do papiera vtlačenými nešikovnými písmenami tam stálo:
“Bol som chytať ryby s tatkom. Najkrajší deň môjho života.”
🙂
Kvalita nášho života priamo závisí od toho, ako si zvolíme nazerať na udalosti, čo práve prebiehajú. Z vlastnej skúsenosti: Spomienky časom prekrútime, upravíme na náš obraz, alebo ich celkom stratíme. Ale ten pocit, ktorý sme v sebe v tom okamihu vyvolávali, s nami ide do najbližšieho okamihu a začína ovplyvňovať všetky okamihy, ktoré po ňom prídu… Ja som taký ten racionálny človek a ateista navyše, takže mám s anjelmi dosť rozporuplný vzťah. Je mi s nimi dobre, ale vyslovene vyhľadávam príležitosti, kedy ich môžem vyhlásiť len za blud mojej fantázie… Pri poslednom takomto súdnom dni 😛 som musela vyhľadať pomoc bytosti, čo som kedysi pomohla (a tu mi bolo jedno, či to bolo naozaj alebo len v mojej hlave 👿 ) a Lunkoteopmoni ma upozornil: nie je dôležité, čo je pravda a čo výmysel, pretože nič na veci sa nezmení, či je to pravda alebo výmysel – zmení sa len môj pocit z veci. Tak keď je jedno, či sú anjeli pravda alebo výmysel, prečo sa nerozhodnem žiť v tej interpretácii, kde je príjemnejší pocit, a neprijmem ich ako pravdu?
Nuž, nemala som odpoveď. A preto to teraz posúvam ďalej. 🙂