Len si nemyslite, že iní vašim nedostatkom a chybám pripisujú ten istý význam ako vy! V princípe sa každý stará len o seba. Snaha byť „kúúúl“ a páčiť sa iným zvádza ľudí k opičeniu sa po iných, ktorých prostredie uznáva ako „kúúúl“. Ale prečo by celý svet mal byť len na jeden spôsob?
Každý máme svoj vlastný príbeh. Úplne postačí, keď si poviete, kto chcete byť v svojich vlastných očiach, aby ste sa za seba nemuseli hanbiť. Ľudia, ktorí kráčajú do taktu svojej vlastnej hudby, sú najčastejšie kondenzačným jadrom pre iných, podobne naladených – ostatní sa k nim zlietajú, pretože vidia, že títo ľudia nie sú odkázaní na ich rady, súhlas či priazeň… Sila budí silu a ľudia sa radi cítia silní a schopní. Radi sú v spoločnosti tých, čo sa nepotrebujú ohýbať, prispôsobovať, podlizovať a pritakávať či dokazovať iným svoju hodnotu…
Porovnávanie sa s inými vedie buď ku komplexom menejcennosti, kedy vidíme len svoje slabé stránky, alebo ku komplexom velikášstva, kedy vidíme len svoje silné stránky. Oboje je nanič. Ak sa cítite menejcenní, priťahujete k sebe ľudí, ktorí si potrebujú do niekoho kopnúť. Ak sa cítite nadradení, odpudzujete od seba ľudí schopných, na pleciach ktorých by ste sa mohli dostať k novým výšinám.
Uvedomte si a opakujte si: To prostredie vás núti porovnávať sa s nejakou normou, pretože prostredie získava tým, ak je všetko organizované, v štruktúre a predvídateľné. Nie je to ľudsky prirodzené. Ľudsky prirodzené je byť tým, na čo nás predurčujú naše schopnosti, talenty a povaha, pretože len keď robíme veci, ktoré robíme radi, dostávame sa v nich na úroveň majstrovstva a vážime si sami seba. Preto nepotrebujeme robiť to, čo všetci ostatní. Potrebujeme len odvahu vybočiť z davu.
Postavte svoj život na sile nepodobať sa na nijakú normu. Máte právo byť iní ako všetci ostatní. Povzneste sa nad požiadavky prostredia „rob to ako ja!“ a miesto toho umožnite sebe byť sebou samým a presne to isté umožnite aj ostatným.