Počuli ste už niekoho, na kom vám záleží, ako o sebe hovorí, ako sa popisuje, ako sa vníma – a priali ste si, aby sa mohli vidieť vašimi očami?
Kedysi dávno som v nejakom pseudopsycho časopise (asi v Smene List pre Alenu 😉 ) čítala, že hlavný problém s ľudstvom je ten, že keď na seba pozerá, tak porovnáva svoje vlastné nedostatky s kladmi tých druhých. Neviem, ako u vás, ale u mňa to je presne tak. Ako keby som potrebovala, aby ma moje vnemy upratovali kamsi pod ostatných ľudí.
Už samotné porovnávanie je nekonečný zabijak. Nemáme sa totiž s kým porovnať: každý z nás má inú DNA. V nej má zakódovanú inú rodovú históriu, iné fyzické a psychické vlastnosti, iné talenty a iné preferencie pri reagovaní. A teraz my vezmeme niekoho iného, kto nie je „ja“, a porovnávame jeho úspechy s našimi neúspechmi, ako keby sme boli dvaja rovnakí (a preto porovnateľní) jedinci?! Veď to je choré!
My to vieme. Vieme, že je to choré. A napriek tomu to robíme – deň po dni. Podvedome.
A má to ešte jeden ironický zvrat. Porovnávame sa s niečím, čo neexistuje. Poznáte to? Postavíte sa pred zrkadlo a zistíte, že by ste potrebovali zadok Kim Kardashianovej. Prsia Brigitte Bardotovej. Úsmev Marilyn Monroe. Vlasy Heidi Klumovej. Úzky pás Sophie Loren. Dlhé nohy Milly Jovovich. A vôbec, celý ksicht Kate Beckinsale. 😉
Ale ani jedna z týchto osôb nemá všetko to, čo vy chcete! Vytvorili ste si akýsi zlepenec „úžasných vecí“ a keďže ho nemáte, cítite ako najväčší babrák na svete! Ale má Kim Kardashian nohy Milly Jovovich? A má Milla Jovovich vlasy Heidi Klum? A má Heidi Klum pás Sophie Loren? A majú z toho nebodaj nervy?
Zasa je za tým náš „veľký brat“, ktorého úlohou je postarať sa, aby sme neboli ukrátení. „Veľký brat“ žije v svete nedostatku, kde všetci chcú získať to isté. Žije konkurenčným bojom a priebežne vám ukazuje, aké šance máte vykonkurovať tých ostatných. Ako keby ste chceli to, čo majú oni… A vy pritom chcete len vážiť si sám seba a mať vnútornú pohodu! Presne tie dve veci, po ktorých nikto okrem vás netúži.
Je načase prestať sa porovnávať – s inými reálnymi ľuďmi alebo s nejakým vysnívaným ideálom, ktorý ani neexistuje.
Najbližší týždeň venujte tomu, aby ste sa prestali porovnávať. Skúste to urobiť tak, ako keby ste sa na seba pozreli očami tých druhých – ľudí, ktorí vás majú radi. (To je nesmierne dôležité, pretože ak sa pozriete očami závistlivcov, len si koledujete o komplex menejcennosti.)
Takže: keby ste sa na seba pozreli očami svojich blízkych, čo by ste videli?
Čo by videla bezvýhradná láska, keby sa na vás pozrela?