Dôležitú úlohu pri zhmotňovaní zohráva to, že si výsledok predstavujeme, že ho vidíme, ako keby už bol nastal.
Pre časť ľudstva je to jednoduché, pretože je vizuálne orientovaná. Ale iní sú orientovaní sluchovo, pocitovo, na vône a na chute – alebo, celkom jednoducho, na vnútornú istotu, že vedia.
Bežné metódy zviditeľňovania úspechu u týchto ľudí nezaberajú.
Čo nie je problém, pretože boli robené pre iný typ ľudí. 🙂
Ak nepatríte k „vidiacim“, tak sa len osloboďte od predstavy, že by ste mali veci vidieť.
Miesto toho skúste nasledovné (zaberá na všetky typy ľudí):
- Popíšte, čo si prajete, v plnej hĺbke detailu, ako keby ste o tom rozprávali niekomu inému. Pomôže, ak si z toho urobíte celý príbeh (ale pozor, nerozprávajte si, ako k tomu dôjde!)
- Postupne nachádzajte v tom príbehu všetky nejasnosti alebo nedomyslené miesta a použite predstavivosť na to, aby ste ich dokreslili.
A – toto je absolútne dôležité – popisujte v prítomnom čase. Zahrňte do príbehu všetky svoje zmysly. Popisujte, čo vidíte, čo počujete, čo ňucháte, čoho sa dotýkate a, predovšetkým, ako sa pri tom cítite. Presne toto robíte, keď si na niečo spomínate. Len tentokrát to bude v prítomnom čase.
Robte to tak často, ako len viete. Čím pevnejší a všeobsažnejší bude váš obraz, tým rýchlejšie bude zhmotnenie.