Ak KEDYKOĽVEK pocítite túžbu vzdať to, urobte nasledovné:
Spomeňte si na čas, kedy sa vo vašom živote udialo niečo úžasné. Pozrite sa na všetko, čo tomu predchádzalo – to dobré i to zlé. Všímajte si, ako jedna vec viedla k inej, ako zdanlivo nechutné problémy pripravovali pôdu pre nečakané zvraty, ako dochádzalo k súhre náhod, až nakoniec všetky kúsky skladačky do seba zapadli a vytvorili úspech.
A potom si v ducho odkráčajte tú vestu až do bodu, kedy NIČ nedávalo zmysel, keď to vyzeralo, ako že z toho nikdy nič rozumné nevylezie. Keď sa vám zdalo, že sa vám veci rúcajú pod rukami.
A dnes? Ako to vyzerá dnes? Dostali ste záblesk pochopenia? „Aha, už tomu rozumiem… tak TOTO sa vtedy dialo!“
Pozerajte takto spätne do minulosti, vyhľadávajte okamihy, kedy vám zdanlivo nezmyselné príkoria odrazu začali dávať zmysel, kedy sa zdanlivo negatívne veci premenili odrazu na stupienky k úspechu. Kedysi som čítala niekde citát, že ľudia majú tendenciu vzdať to tesne pred úspešným koncom, pretože vtedy už je únava takmer neznesiteľná… Nevzdávajte to. Ak ste unavení a zneistení, dajte si malý oddych, venujte sa niečomu inému a potom sa vráťte späť k cieľu. Koniec-koncov, keď vám stál za to, aby ste sa za ním pustili, tak vám asi stojí aj za to, aby ste ho dotiahli do konca…
Skúste preskúmať svoju minulosť, kde v nej nájdete takéto AHA-momenty.