Dnes budeme trochu „muzikálni“ 😛 :
Tu je voľný preklad textu (niečo nie celkom chápem):
„Začal som hovoriť vtip“
Ale nevnímal som, že ten vtip bol o mne
Začal som plakať, na čo sa celý svet rozosmial
Keby som len bol videl, že ten vtip bol o mne
Pozrel som sa na nebo, rukami som si prešiel popred oči
A spadol som z postele a narazil si hlavu o veci, čo som povedal
Až kým som nakoniec zomrel, na čo celý svet začal žiť
Keby som len bol videl, že ten vtip bol o mne
Pozrel som sa na nebo, rukami som si prikryl oči
A spadol som z postele a narazil si hlavu o veci, čo som povedal
Až kým som nakoniec zomrel, na čo celý svet začal žiť
Keby som len bol videl, že ten vtip bol o mne…
Potrebujeme sa naučiť smiať sami na sebe. Každý z nás behá po svete s predstavou nejakej „dokonalosti“, niečoho, čo by sme mali byť… Je to len predstava a preto takí nie sme – ale ten rozdiel bolí. Aby sme sa nesústreďovali naň (spomínate si na ten tŕň?), potrebujeme si od svojej túžby po dokonalosti vytvoriť odstup – naučiť sa vnímať to smiešne v tom strašnom (našu vlastnú nedokonalosť) a smiať sa na nej.
Koniec-koncov, ak sme skutočne nesmrteľné duše, tak celé toto naše snaženie prežívať veci ako veľké drámy je jeden nekonečný vtip 🙂 …
Kedy ste naposledy takto sami zo seba vyrobili jeden donebatyčný vtip? Napíšte si niekoľko takých situácií a pozrite sa, čo bolo smiešne na tom, ako dramaticky ste ich prežívali. Ak máte nejakú, o ktorej nebolí hovoriť, podeľte sa o ňu s ostatnými.
Nebrať sám seba vážne je možno najlepšia zručnosť, akú si môžete vypestovať.