Prázdny priestor za otáznikom

0
(0)

Všetko to funguje tajuplným spôsobom, dušička moja. Niekedy, keď chceš letieť, život ti povie, že je načase padnúť. A inokedy, kedy očakávaš pád, vietor žitia ťa dokáže odniesť ďalej, než považuješ za možné. Hovoria, že nikto z nás nedokáže kontrolovať vietor – a tak veľa z nás si myslí, že dokážeme. Že môžeme. Trávime tento život v snahe kontrolovať veci a plánovať veci a myslíme si – dúfame – že to všetko pochopíme. Že ak -nejako – dostaneme odpovede na všetky tie veľké otázky, život bude lepší. Ľahší. A tak to robíme. Kladieme ich. A len čo položíme tie veľké otázky, zanechajú po sebe veľký prázdny priestor na odpovede. Odpovede, ktoré majú zaplniť dieru na konci otáznika. A čím dlhšie to trvá, tým väčší nám ten priestor prichodí.

Ale tu je ten háčik, dušička moja. Týka sa života.  Prázdne miesta po otázniku nie sú zlá vec. Tie miesta zaplní život sám. Nezávisle od toho, čo plánuješ. Alebo neplánuješ. A niekedy dostaneš odpoveď, ktorá zaplní celý priestor odrazu. Inokedy… inokedy budeš musieť počkať, až sa niekoľko krásnych kúskov poskladá dohromady. A v tom je krása všetkého.

Že nekontrolujeme vietor, dušička moja, len – ako vravia – plachty. Takže vyzeraj odpovede. A klaď otázky. Ale ubezpeč sa, že žiješ v tom prázdnom priestore za otáznikom. Ži. A nikdy nezabudni, dušička moja, že niekedy sa vznášame. A inokedy… lietame.

Blue Skies and Heart Connections

Aký užitočný bol tento článok?

Kliknite na patričnú hviezdičku!

Average rating 0 / 5. Vote count: 0

No votes so far! Be the first to rate this post.

We are sorry that this post was not useful for you!

Let us improve this post!

Tell us how we can improve this post?

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *